Zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní dotácií

Pozmeňujúcimi návrhmi sa do procesu poskytovania dotácií zaviedol nový mechanizmus ich vyhodnocovania. Definovali sme základné podmienky pre členstvo vo vyhodnocujúcich komisiách . Do zákonov sa taktiež ustanovila povinnosť zverejňovať čo najširší okruh informácií súvisiacich s poskytovaním dotácií.

Návrhy zákonov, ku ktorým som v spolupráci s kolegami pripravil a podal pozmeňujúce návrhy, boli:

  • Návrh zákona o organizácii a podpore športu,
  • Návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany SR,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí SR,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR,
  • Návrh zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR,
  • Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí,
  • Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
  • Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a  ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Zároveň som v spolupráci s kolegami Krnáčom a Dostálom a kolegyňou Janou Žitňanskou pripravil novelu zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorou sme do procesu ich poskytovania zaviedli opäť – viac kontroly, zverejňovaných informácií a viac transparentnosti.

K tejto téme som napísal aj blog s názvom Koniec bačovania so štátnymi dotáciami (?)

Keď štát rozdáva peniaze, vždy to zvádza tých, čo v mene štátu rozhodujú. Najkrajšie to pre mňa zhrnul kedysi istý minister, ktorý pri debate o transparentnosti prideľovania dotácií povedal, ukazujúc na opozičného poslanca –hádam nedáme aj jemu len za to, že má lepší projekt? Keďže, jemne povedané, s ním nesúhlasím, venoval som pomerne veľa času snahe o zmenu. V priebehu uplynulého jeden a pol roka sa nám spoločne s kolegami podarilo presadiť pätnásť zmien v dotačných zákonoch, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu celého procesu prideľovania. (Najpozitívnejšiu úlohu zohrali okrem ministerstva financií poslanci Poliačik a Žitňanská.)

Než pôjdeme na detaily, pripomeniem len, že dotácie od štátu sa netýkajú úzkeho okruhu ľudí či symbolických peňazí. Ide napríklad o dotácie na rozvoj bývania, z ktorých sa stavajú tisíce nájomných bytov či dotácie na regionálne školstvo predstavujúce často jednu z mála možností riešenia havarijného stavu škôl. V roku 2010 rozdelilo napríklad len ministerstvo kultúry na grantoch viac ako 21 000 000 eur a z dotácií sa financuje aj celá slovenská reprezentácia v jednotlivých športoch. Inými slovami, aj keď dotácie žijú v tieni svojho bratanca verejného obstarávania, majú spoločnú dôležitosť aj zraniteľnosť.

V rámci zmien sme sa snažili zaviesť do systému tri zásady: objektivitu výberu, transparentnosť procesu a pevnosť nastavených a vopred známych kritérií.

Chceli sme dosiahnuť, aby systém umožnil získať dotáciu objektívne najlepšiemu uchádzačovi. Bolo preto nutné začať pri rozhodovacom orgáne – komisiách. Prvá a absolútne základná požiadavka bola, aby člen komisie v žiadnom prípade nemohol byť žiadateľom. To samozrejme nestačí, snažili sme sa preto zákonne vymedziť, aby boli komisie minimálne trojčlenné  a člen komisie nesmel byť zaujatý voči žiadateľovi. Podarilo sa nám presadiť, aby člen komisie alebo jemu blízka osoba nebola zároveň štatutárnym orgánom, alebo štatutárom žiadateľa.

Dbali sme na to, aby boli informácie pre verejnosť čo najobsiahlejšie a najdostupnejšie. Nie je úlohou ministerstiev nútiť občanov náročne dohľadávať informácie, ale chceli sme, aby ministerstvá rozhodujúce o dotáciách v informovaní prevzali iniciatívu. Čo nie je tajné, má byť verejné. Uzákonili sme  zverejňovanie kritérií rozhodovania a ich váhy, elektronického formuláru žiadosti, okruhu oprávnených subjektov, objemu zdrojov, najnižšej ako aj najvyššej možnej poskytovanej sumy, ako aj odhad prostriedkov plánovaných na dotácie pre najbližšie dva roky.

Inak kvalitné žiadosti by nemali byť nezmyselne vyraďované z procesu prideľovania dotácií. Preto sme navrhli, aby boljasne určený spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov. Kritériá prideľovania musia byť objektívne merateľné a vopred jasne stanovené, aby sme predišli pochybeniam pri ich “ohýbaní” v prospech predvybraného uchádzača. Pre zvýšenie dôvery celého procesu musia zodpovední úradníci do 30 dní od  rozhodnutia o dotácii zverejniť nielen úspešných žiadateľov, výšku poskytnutej dotácie, jej účel, ale aj identifikáciu koncového prijímateľa. V prípade neúspešnosti dostane žiadateľ zverejnený oficiálny dôvod.

Všetky tieto kroky spolu výrazne posilnili verejnú kontrolu a obmedzili možnosť podvodov, privilegovania kamarátov či iného zneužívania štátnych dotácií (netýkajú sa, samozrejme, peňazí, ktoré rozdávajú mestá či VÚC). Preto aj názov tohto blogu.

Ale aby to nebolo úplne jednoduché – pri určovaní akýchkoľvek pravidiel je otázka, či politikom zviazať ruky taktesne, že s nimi už nebudú môcť vôbec hýbať alebo nechať aspoň minimálny priestor pre voľnosť. Detailné pravidlá obmedzujú zneužívanie, ale ako vedel už Platón, príliš tesné zviazané zákony nie vždy umožňujú zobrať do úvahy zložitosť života.

Príklad z praxe: Začiatkom júna 2011 sa objavili informácie, podľa ktorých sa vo viacerých prípadoch rozhodlo ministerstvo kultúry poskytnúť dotáciu pre určitý projekt napriek tomu, že komisia navrhla po obodovaní jednotlivých kritérií poskytnúť dotáciu na odlišný projekt. Išlo o desiatky projektov, pri ktorých sa minister Krajcer rozhodol, že komisia-nekomisia, on je minister. Mohol si to dovoliť, pretože v zákone bola ponechaná možnosť pre ministra robiť určité korekcie, aby nebol v situácii, kde musí podpísať niečo škandálózne kvôli rozhodnutiu komisie. Neočakávali sme, že minister túto právomoc využije na maximum, respektíve až za hranice solídneho maxima

A tak mi zostáva otázka do budúceho obdobia – je cestou ešte ďalšie zväzovanie rúk ministrom? Alebo treba akceptovať, že v určitom percente prípadov môžu naše daňové prostriedky ísť aj na podporu napríklad gýča len preto, že politik chce byť zadobre s vplyvnými muzikantmi? Preto ten otáznik na konci názvu.

Stiahnite si:

Uverejnené v Výsledky práce