Ako dostať slovenský dom na európsku úroveň?

17. novembra sme v galérii Umelka oficiálne spustili novú politickú silu SPOLU – občianska demokracia. Súčasťou otváracieho stretnutia bol aj môj prejav, v ktorom vysvetľujem dôvody, ktoré nás viedli k založeniu novej strany, hovorím o hodnotách, ktoré sú pre nás dôležité a ktorými sa budeme držať vo všetkom konaní a v neposlednom rade aj o našich základných cieľoch. Nasledujúci text je jeho prepis, v rovnakej podobe zverejnený aj v Denníku N:

 

Spolu – občiansku demokraciu zakladáme 17. novembra, pretože chceme aj takto symbolicky, ale jasne povedať, na čo nadväzujeme. Politikov však krajina potrebuje najmä nato, aby niečo urobili. Po minuloročných parlamentných voľbách sme odmietli ponuky Smeru-SD na vládne posty. Dali sme našim voličom sľub, že s Ficom do vlády nepôjdeme, a slovo sme dodržali. Odvtedy sa k nám pridali ďalší charakterní ľudia, ktorí chcú zmeniť smer, ktorým sa uberá táto krajina. Naším cieľom nie je súčasnú vládu škandálov len kritizovať, naším cieľom je ju nahradiť – vymeniť ju za odbornú a proeurópsku silu, ktorá bude riešiť skutočné problémy ľudí.

Často dostávam otázku, či na to Slovensko potrebuje novú politickú silu. Áno, potrebuje, pretože potrebujeme lepšiu politiku než tú, ktorú vidíme dnes. Pretože dnešní mocní ani ich dnešní oponenti nevedia, ako ďalej s našou krajinou. Pretože sme unavení a znechutení zo súčasnej politiky. Pretože sa cítime ako v slepej uličke.

V 90. rokoch nám hovorili, že stačí, keď budeme pánmi vo svojom dome a založíme samostatný štát. Zistili sme však, že samostatný štát možno rozvíjať, ale aj rozkradnúť. Že je to začiatok, ale nie koniec cesty.

Potom sa zdalo, že keď budeme súčasťou európskej ulice, bude aj náš dom automaticky vyzerať ako ten nemecký. Sme súčasťou európskej ulice a veľmi nám to pomohlo. Keď sa však pozrieme cez ulicu na ostatné európske domy, ten náš v porovnaní s nimi vyzerá malý a krivý. Čo je najhoršie, naše deti v ňom už s nami často nechcú bývať. V každom slovenskom meste, ktoré navštívim, mi niekto povie (napoly hrdo, napoly smutne): moja dcéra vyštudovala v Londýne, Kodani, Prahe a teraz žije v Berlíne, Dubline či Amsterdame.

Je to len rozdielmi v životnej úrovni? Áno, aj na slovenské pomery vynikajúco platený robotník v bratislavskom Volkswagene stále zarába niekedy tretinu, niekedy polovicu toho, čo jeho nemecký kolega. Pred 15 rokmi však zarábal iba desatinu, ale často hľadel do budúcnosti s väčším optimizmom než dnes. Prečo máme pocit, že náš štát je v slepej uličke?

Vlastný štát a Slovensko ako súčasť zjednotenej Európy sú základmi, na ktorých môžeme stavať. Chýba však niečo veľmi dôležité — pozitívny národný projekt. Projekt, čo nám vráti sebavedomie, vieru a nádej vo vlastnú budúcnosť.

Politika dnes cestu vpred neponúka. Ľudovít Štúr povedal, že „nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality“. Aj dnes často počujem, že máme takú vládu, akú si zaslúžime. A je pravdou, že slovenská skutočnosť niekedy nie je príjemná. Aj tam, kde politika nijako nezasahuje, vidíme podvody, klamstvá i príklady neľudského správania.

Ako poslanca ma však bolí, že slovenská politika je dnes pohľadom do krivého zrkadla – sme v ňom škaredší ako v skutočnosti. Pretože v bežnom živote dokážeme robiť úžasné veci — v charite, športe, umení, práci, podnikaní, v obetovaní sa pre svojich blízkych. Ale v politike? V politike sa radosť z úspechov prakticky vytratila. Súčasný stranícky boj je myšlienkovo prázdny a plný negativizmu. Kedy naposledy slovenskí politici dosiahli výsledky, na ktoré sme mohli byť naozaj hrdí? A nie, volebné výsledky sa nepočítajú – tie sú len nástrojom na to, aby sme mohli Slovensko meniť k lepšiemu.

01

Slovensko je chytené do pasce apatie, strachu a populizmu

Najčastejšou pascou slovenskej politiky je pasca apatie a strachu. Chytá sa do nej ten, kto hovorí: „Je jedno, kto vládne – aj tak sú všetci rovnakí. Kašlem ja na to. Budem mať len problémy.“

Nie je to pravda. Vinou apatie vládnu tí najhorší. Apatiou netrestáme politikov, len samých seba. V roku 1994 sa stal predsedom vlády Vladimír Mečiar a v Bielorusku prezidentom Alexander Lukašenko. Obaja mali protidemokratické tendencie, ale my sme sa Mečiara dokázali zbaviť. Lukašenko však vládne dodnes. Aj vďaka rozdielu medzi nami a Bieloruskom môžeme dnes riešiť, či sa nám ten slovenský dom zdá menší a škaredší ako nemecký. Bielorusi riešia to, či vôbec niekedy budú mať demokraciu a ako si vybaviť schengenské víza.

Inou pascou je populizmus. Jeho lákadlom sú jednoduché riešenia a silné reči, ktoré nakoniec k ničomu nevedú. Pamätáte si, ako mal farmársky zákon chrániť zemiakové polia? Ako mal korupcii zabrániť ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku? Ako malo byť naše zdravotníctvo zachránené zákazom zisku zdravotných poisťovní? Všetko to znelo tak jednoducho a lákavo, ale dnes vieme, že problémy rómskych osád, korupcie v politike a nefungujúceho zdravotníctva nič z toho nevyriešilo. Po 11 rokoch vlády toho najlepšieho populistu stále nič nefunguje, skôr naopak. Populizmus sa dobre počúva, ale život nezlepšuje.

Všetko toto znie depresívne. Je v tom však aj prísľub lepšej budúcnosti. Zjavne máme na viac, ako je dnešná politika. Aj voľby do samosprávnych krajov ukázali, že ľudia sa nenechajú donekonečna kupovať, uspávať ani znechucovať. V nejakom bode sa postavia a povedia: chceme to inak. Niečo sa pohne a príde nová kapitola. Na nás je, aby to nešlo do pasce populizmu či extrémizmu, ale aby z toho vzišlo lepšie Slovensko.

02

Hodnoty Spolu

Aby sme to dokázali, musíme vymeniť vládu, ale najmä musíme zmeniť vládnutie. Potrebujeme vládnutie nielen bez zlodejov a papalášov, ale vládnutie odborné a pracovité, vytrvalé a nezlomné. Založené na pevných hodnotách. Dovoľte mi byť trochu osobný a hovoriť o hodnotách z môjho vlastného života.

Pracovitosť a odbornosť – moji rodičia. V našej rodine boli vždy základnou hodnotou práca, poctivo a profesionálne vykonaná, ale aj vzdelanie a odbornosť, ktoré by s tým mali ísť. U nás doma bolo najvyššie vyznamenanie, keď sa o niekom povedalo, že je „profík“ alebo „fachman“. Začal som pracovať, keď som mal 17 rokov, a odvtedy som neprestal.

Úcta k ľuďom – Milan Šimečka. Ako študent som napísal článok do časopisu Domino Fórum. Vtedajší šéfredaktor Milan Šimečka mi telefonicky vysvetľoval, prečo ho neuverejní. Videl som za tým niečo nekalé a s istotou 20-ročných som mu to dával najavo. Milan namiesto toho, aby mi po minúte zložil, mi polhodinu trpezlivo vysvetľoval svoje rozhodnutie, aj keď on bol šéfredaktor — Šimečka — a ja som bol študent.

Služba – môj svokor, Emil Sičák, odišiel tento rok a často naňho myslím. Nebol jednoduchá povaha, ale ako gréckokatolícky kňaz mal veľmi silno vyvinutý zmysel pre službu. Keď som ho spoznal, bol v dôchodkovom veku, ale ďalej pomáhal v Humennom, najmä v Domove sociálnych služieb. Viackrát som tam s ním bol na návšteve a videl som, ako jeho životu dávalo zmysel to, že pomáhal ľuďom, ktorí často už nikoho iného nemali a strácali aj sami seba. Služba nie je o tom, čo je príjemné, ale čo dáva životu zmysel.

Nikdy sa nevzdávať– jeho manželka Oľga Sičáková nesmela za socializmu učiť, lebo sa vydala za kňaza. To, čo v živote zažila, ju poznamenalo a veľmi predčasne od nás už pred niekoľkými rokmi odišla. Kým však žila, neuhla ani nezatrpkla. Urobila si špeciálnu pedagogiku a smela učiť rómske deti v osobitnej škole, lebo tam sa ani za socializmu ľudia nehrnuli a režimu na nich nezáležalo.

S jej príbehom súvisí aj ďalšia hodnota – láska. Oľga desiatky rokov učila najmä rómske deti. Robila to s láskou k všetkým deťom, chcela im pomôcť. Nedávno v parlamente hovoril o deťoch, ktoré učil na Luníku IX, aj kotlebovský poslanec. Nenávisť a pohŕdanie, ktoré z neho išli, mi pripomenuli moju svokru a dôležitosť lásky. Lebo žiadne dieťa si nezaslúži, aby ho učil a vychovával niekto, kto ním pohŕda a nenávidí ho. Ani žiadny občan si nezaslúži, aby vecí verejné spravoval niekto, kto ho nenávidí a pohŕda ním.

Pracovitosť a odbornosť, úcta k ľuďom, služba, nezlomnosť a láska: o tom bude Spolu – občianska demokracia. Z nich však vyplýva aj naša povinnosť prinášať riešenia.

03

Aká je naša vízia?

Sme pánmi vo svojom dome, náš dom stojí na európskej ulici. Našou veľkou úlohou je z neho urobiť dom slovenský, ale na európskej úrovni. Nato netreba ani bezmyšlienkovito napodobňovať, ani všetko doviezť, ale musíme vymyslieť to, čo zaberie u nás.

Máme plán, čo chceme urobiť. Nebudem ho spomínať celý (kľúčové body sú na našom webe), ale chcem k nemu povedať nasledovné.

Nebudeme sa báť veľkých tém ani sa vyhýbať zásadným zmenám, ale žiadna z nich nesmie byť samoúčelná. Musíme byť schopní dokončiť prácu, ktorú začneme, aby ľuďom priniesla výsledky. Prinesieme skutočné riešenia skutočných problémov. Nie populistické hry s emóciami a sloganmi. Urobíme všetko to potrebné, čo je dnes nemysliteľné, lebo súčasná politická elita na to nemá ani odvahu, ani schopnosti.

Sústredíme sa na to najpodstatnejšie:

  • Silnú a modernú ekonomiku
  • Štát, v ktorom platí jeden meter pre všetkých
  • Dostupnú zdravotnú starostlivosť a kvalitné vzdelávanie
  • Jasnú proeurópsku orientáciu

Zásadným cieľom je pre nás silná a moderná ekonomika, pretože silná a moderná ekonomika znamená nielen lepší život pre zamestnancov, živnostníkov aj podnikateľov, ale aj schopnosť postarať sa o tých, ktorí našu pomoc potrebujú.

Chceme zmeniť daňový systém tak, aby podporoval podnikateľov a investície na Slovensku. Zavedieme jednotný výber daní a odvodov cez jedno priznanie a zrušíme desiatky zbytočných povinností pre malých podnikateľov. Na druhej strane chceme prinútiť oligarchov a schránkové firmy, aby platili svoj férový diel. Nemôže to byť tak, že dane na Slovensku platí len hlupák, ktorý okráda vlastnú rodinu. Presadili sme zverejnenie nadmerných odpočtov DPH a už tento mesiac predložíme návrh obmedzujúci obchádzanie daní schránkami.

Štát nesmie z pracujúcich ľudí vytláčať čoraz viac na daniach a odvodoch; naopak, mal by im nechať vyššie čisté platy. Jeho základnou povinnosťou však je voči svojim zamestnancom dodržiavať podmienky, aké vyžaduje od zamestnávateľov. Pod naším tlakom už súčasná vláda uznala, že tieto problémy treba riešiť, ale nič sa nestalo. My to presadíme.

Nechceme Slovensko prvej a druhej kategórie. Presadíme ucelený plán pomoci zaostávajúcim regiónom, ktorý spojí investície do miestnej ekonomiky a lepšie verejné služby.

Na to všetko potrebujeme aj šetriť. Začneme od seba – teda od štátu. Nami navrhnuté zrušenie VÚC je len začiatok. Pôjdeme oveľa ďalej.

Zavedieme spravodlivý štát, kde platí jeden meter pre všetkých a všade. Zákony musia platiť rovnako pre všetkých. Potrebujeme zásadne zmeniť situáciu v polícii a na prokuratúre tak, aby sme zabezpečili skutočnú nezávislosť oboch zložiek nielen od politikov, ale aj od oligarchov a zločineckých skupín. Zavedieme náhodné prideľovanie prípadov policajtom a prokurátorom, aké už dnes existuje pri sudcoch. Uvoľníme ruky policajtom a prokurátorom, ale budeme ich oveľa prísnejšie kontrolovať – zavedieme nezávislý dozor pre jedných aj druhých aj s účasťou verejnosti.

Zabezpečíme dostupnú zdravotnú starostlivosť a kvalitné vzdelávanie.Zdravotníctvo a školstvo sú výkladnými skriňami štátu. Kvalitná zdravotná starostlivosť a kvalitné vzdelávanie musia byť dostupné pre všetkých. V zdravotníctve netreba viac peňazí, ale zodpovednosť a systém namiesto dnešného chaosu. V školstve je aj chaos, aj nedostatok peňazí. Každý školský rok víta deti nový minister a ohlasuje niečo, čo sa nikdy nenaplní. Školstvo potrebuje na svojom čele silného odborníka, ktorý opraví dlhé roky sa hromadiace deformácie, presadí hlboké zmeny a lepšie investície do vzdelávania všetkých našich detí. Napríklad pri vysokých školách súhlasím s prezidentom, že potrebujeme približne 1/3 zavrieť, 1/3 preorientovať na praktické bakalárske štúdium a vrátiť tak magisterskému štúdiu postavenie nadštandardu pre špičkových študentov.

Pri tom všetkom sme a zostaneme proeurópski. Myslíme si, že Európsku úniu treba vylepšovať a posilňovať, nie podrývať a ničiť. Slovensko musí byť aktívnym hráčom v EÚ a obhajovať v nej záujmy ako nás, tak aj EÚ ako celku. Naším domovom je Slovensko, ale aj Európa.

50 zákonov pripravených do volieb

Tieto návrhy nezostanú na papieri. Do volieb predložíme okrem bežných poslaneckých návrhov aj 50 zákonov, ktoré budú riešiť zásadné otázky. Ako vidíme na príklade lacnejších hypoték, zverejňovania nadmerných odpočtov DPH či uvádzania miezd v inzerátoch, vieme presadiť svoje myšlienky aj z opozície. Ak ich vláda odmietne, budú pripravené deň po voľbách. My budeme konať.

Do politiky som išiel preto, aby som presadzoval skutočné riešenia najvážnejších problémov, ktoré trápia ľudí na Slovensku. Aby sme to dokázali urobiť, musíme najprv Spolu vytvoriť. Preto spúšťame zber podpisov na vznik novej politickej sily. Poďme na to, priatelia!

04

Uverejnené v Napísali o mne, Nezaradené