ÚS SR zamietol podanie o neústavnosti dvojakého občianstva

KOŠICE. Ústavný súd (ÚS) SR zamietol návrh skupiny 30 poslancov o neústavnosti zákona o štátnom občianstve. Podľa odôvodnenia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej k tomuto rozhodnutiu došlo z procesných dôvodov, pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti, alebo neústavnosti zákona.„Rozhodnúť musí nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS,“ povedala.

Podľa zástupcu poslancov Gábora Gála si ÚS nedokázal poradiť s návrhom a preto ho musel zamietnuť. Poslanci pritom argumentovali najmä článkom 5 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli”.

NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

Podľa schválenej úpravy má byť strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch. Doteraz sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stratí slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.

Právna norma pripravila za vyše štyri roky o slovenský pas 886 ľudí. V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať.

Gál po skončení zasadnutia pléna neskrýval rozčarovanie. „Zákon považujem za nedemokratický a celý proces nepovažujem za skončený. Určite sa obrátime na medzinárodný súd pre ľudské práva,“ povedal.

Podľa Bugára ústavný súd zlyhal

Ústavný súd SR zlyhal, keďže ani po niekoľkých rokoch ani dnes nedokázal jasne povedať, či je odoberanie slovenského občianstva pre prijatie cudzieho protiústavné, alebo nie. Pre TASR to povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Jeho strana naďalej trvá na tom, že zákon je protiústavný. Zváži ďalšie kroky.

“Ústavný súd v tomto prípade zlyhal, nevedel povedať, či je, alebo nie je protiústavný. Momentálne to teda nevieme. Zvážime ďalšie kroky, je totiž možnosť ísť na medzinárodnú úroveň,” uviedol Bugár v reakcii na dnešné rozhodnutie Ústavného súdu. Podľa rozhodnutia súdu bol návrh skupiny poslancov zamietnutý z procesných dôvodov, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS.

KDH je podľa šéfa poslaneckého klubu Pavla Zajaca naďalej presvedčené, že zákon ktorý zbavuje občianstva slovenských štátnych príslušníkov nie je dobrý. “Dvojité občianstvo je v modernej Európe úplne bežným prvkom,” zdôraznil pre TASR Zajac.

Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu veľmi nepomohlo ani podľa Martina Poliačika (SaS). ”Ústavný súd sa postavil do alibistickej pozície. Stále nevieme, či je v poriadku vziať slovenské občianstvo človeku, ktorý sa narodil na Slovensku, celý život tu vyrastal, študoval, pracoval a doteraz žije na Slovensku, len preto, že prijal občianstvo iného štátu,” povedal.

Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) si myslí, že ľudia by mali mať právo na dvojaké občianstvo, ak to súvisí s ich praktickým životom. ”Na dnešnom zákone sa mi nepáči, že ľudí, ktorí žijú napríklad v Čechách, Amerike núti zákon vzdať sa slovenského pasu, ak chcú aj tamojšie občianstvo,”uviedol.

Beblavý by pokojne nechával slovenské občianstvo ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí a chcú prijať tamojšie občianstvo. Udeľovanie občianstva by však malo byť podľa neho viazané na nejakú formu vzťahu k danej krajine. ”Pasy by sa nemali rozdávať len tak, v medzinárodných vzťahoch to vedie ku komplikáciám,” poznamenal.

Šéf SMK József Berényi kritizuje Ústavný súd za “neodôvodnené” naťahovanie rozhodnutia. Pre stranu je dnešné rozhodnutie sklamaním, ale berie ho na vedomie. Berényi avizuje ďalšie úsilie, najmä na medzinárodných fórach, aby sa vo veci občianstva “zrodilo vhodné riešenie”. Stíhaným osobám mieni naďalej v právnických záležitostiach pomáhať.

Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v roku 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Právna norma pripravila za vyše štyri roky (od 17.7.2010) o slovenský pas vyše 880 ľudí, ktorí prijali občianstvo iných štátov. Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zjemnenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný.

V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať.

Zajac vyzýva ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby novelu už predložil. Bugár pripravovanú Kaliňákovu novelu prirovnáva k manželke seriálového inšpektora Columba. ”Vyzerá ako manželka pána Columba. Inšpektor o nej stále hovorí, ale nikto ju nikdy nevidel,” uzavrel Bugár s tým, že k právnej norme sa vyjadrí, až keď ju uvidí.

Kaliňák verí, že sa novela zákona o štátnom občianstve blíži do cieľa

Minister vnútra Robert Kaliňák verí, že sa s predložením novely zákona o štátnom občianstve blíži do cieľa. Ako zopakoval po dnešnom rokovaní vlády, jeho rezort má návrh dávno napísaný a spracovaný, čaká sa na stanovisko ministerstva zahraničných vecí.

Na základe novely sa nebudú musieť obávať straty slovenského občianstva tí, ktorí získajú cudzie na základe trvalého pobytu v zahraničí. ”Čo je základnou podmienkou pre drvivú väčšinu štátov,” upozornil Kaliňák. Zároveň verí, že sa umožní navrátenie slovenského občianstva tým, ktorých zákon nemal vo svojom hľadáčiku, keďže, ako poznamenal, išlo o protiopatrenie voči právnym normám tých štátov, ktoré rozdávajú občianstva “na počkanie”. ”Také zákony sú vždy nebezpečné,” dodal.

Slovensko schválilo zmenu zákona o štátnom občianstve v roku 2010 ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý zjednodušil získanie maďarského občianstva zahraničným Maďarom. Do právneho poriadku sa tak zaviedla ďalšia možnosť straty občianstva SR, a to v prípade nadobudnutia cudzieho na základe výslovného prejavu vôle. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.

Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák upozornil, že sa k zákonu vyjadruje z hľadiska medzinárodnoprávnych záväzkov SR. Poukázal na to, že na ministerstve funguje expertná skupina, ktorá má do konca septembra predložiť podklady na rozhodnutie. ”Očakávam preto, že v prvej polovici októbra zaujmem stanovisko, o ktorom budem informovať ministra vnútra,” avizoval Lajčák.

Pripomenul, že aj európsky súd konštatoval, že súčasné znenie zákona o štátnom občianstve je v súlade s európskymi normami a štandardami. ”Nie sme pod žiadnym tlakom a ak budú nejaké zmeny, tak to nie sú zmeny vynútené zvonku,” vysvetlil.

Za najlepšie riešenie považuje to, keby Slovensko aj Maďarsko urobili krok späť, aby sa akékoľvek rozhodnutie nevnímalo ako víťazstvo jednej strany nad druhou. Potvrdil, že SR má rozpracovaných viacero alternatív, pričom bude záležať na politickom rozhodnutí, ku ktorej alternatíve sa napokon prikloní.

“Nie sú to preteky, nie sme pod žiadnym časovým tlakom. Ide nám o našich občanov, chceme situáciu riešiť. Zákon je v platnosti od roku 2010, takže počítať dni alebo týždne by som teraz považoval za kontraproduktívne,” uzavrel Lajčák.

TASR, teraz.sk

Uverejnené v Napísali o mne, Pre médiá