Rodičia si zaslúžia konkrétnu pomoc

Ubránili sme rodičovský príspevok pre pracujúcich rodičov, vybojovali zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa.

Rodina je základ spoločenstva a najmä na Slovensku predstavuje mimoriadne silné puto, ktoré človeka sprevádza po celý život. Ak sa rodičia rozhodnú pre potomka, musia mať pocit, že toto rozhodnutie je spoločnosťou prijímané pozitívne a štát podporí jej úsilie tak, aby aj po výpadku dovtedajších príjmov mohli viesť dôstojný život a vychovávať dieťa v slušných podmienkach.

Hoci človek by si mohol myslieť, že vláda sľubujúca istoty sa bude v tejto veci snažiť konať rovnako, konkrétne skúsenosti z roku 2013 ju usvedčujú z pravého opaku.

V prvom prípade sa schyľovalo k zhoršeniu postavenia pracujúcich rodičov, v druhej situácii to dlho vyzeralo tak, že sa nič nezlepší. Aj z pozície opozičného poslanca sa však veci dajú napraviť a pohnúť dopredu.

Ako sme zabránili trestaniu pracujúcich rodičov

Vyroky Smeru

Právo na rodičovský príspevok majú pracujúci rodičia od roku 2005, keď som o jeho potrebe presvedčil vtedajšie kľúčové postavy exekutívy. Ministerstvo práce pod vedením Smeru ho však chcelo pracujúcim rodičom v júli 2013 zrušiť. A to bez ohľadu na to, či napríklad matka pracovala na skrátený úväzok, ako živnostníčka či na dohodu.

Tento návrh sme považovali za sociálny hyenizmus. Pre rodiča, ktorý si privyrába, ide o prilepšenie a zároveň udržiavanie pracovných návykov, ktoré je aj z hľadiska európskej politiky zamestnanosti dôležité pre jeho neskoršie uplatnenie na trhu práce.

Umelé udržiavania rodiča (v praxi najmä matiek) v situácii, kde tri roky nemá žiadne pracovné skúsenosti, je diskriminačné a ničí cenný ľudský kapitál. Navyše, podľa všetkých výskumov sú to práve rodiny s malými deťmi, ktoré sú výrazne ohrozené chudobou.

Do očí bijúce bolo, že na pracujúcich rodičoch chcela šetriť práve vláda oháňajúca sa istotami. Uvedený návrh by ale v skutočnosti nepriniesol žiadnu úsporu pre štátny rozpočet, lebo za nepracujúcich rodičov malých detí štát platí napríklad do Sociálnej poisťovne na ich budúce dôchodky a nemá príjem z odvodov a daní.

Proti návrhu som preto zorganizoval hromadnú pripomienku. Vedel som, že ak sa Smer niečoho bojí, tak je to tlak verejnosti. Rovnako bolo dôležité vystúpiť proti návrhu už v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zastaviť ho v zárodku, pretože ak by bol poslaný do parlamentu, bola by len malá šanca veci zachrániť.

Za týždeň sa podarilo zozbierať viac než 2 200 podpisov. V deň, keď k hromadnej pripomienke mala byť tlačová konferencia, zvolal narýchlo pre novinárov stretnutie R. Fico, ktorý zmeny stopol. Pre pracujúcich rodičov sa tak podarilo zachrániť v súčasnosti 203,20 eur mesačne, o ktoré by inak prišli.

Ako sme vybojovali vyšší príspevok na starostlivosť o dieťa

Príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálna dávka, ktorá je alternatívou k rodičovskému príspevku. Je pri ňom potrebné dokladovať náklady vynaložené na starostlivosť o dieťa a využívali ho najmä rodičia, ktorým sa podarilo dieťa umiestniť do škôlky a vedeli tak náklady formálne preukázať.

Jeho maximálna výška bola v roku 2013 v sume 230 eur. Vláda sa však rozhodla v tom istom návrhu, kde chcela zakázať pracujúcim rodičom poberanie rodičovského príspevku, že zvýši príspevok na starostlivosť o dieťa (na 260 eur).

Po úspešnej hromadnej pripomienke, ktorou sa rodičovský príspevok pracujúcim zachoval, sa ale tento návrh rozhodla vypustiť. Budilo to dojem trestu rodičom za protestovanie. Veď aj v sprievodných dokumentoch návrhu bolo jasne uvedené: „(…) je potrebné zohľadňovať  ceny za služby starostlivosti o deti do troch rokov veku, ktoré podľa našich zistení sú v súkromných zariadeniach a jasliach v priemernej výške 270 eur mesačne.“

Vláde som tento krok v parlamente pripomenul, keď som chcelpozmeňujúcim návrhom v zásade z rovnakého dôvodu zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa na 266 eur. Teda na podobnú sumu, ako v pôvodnom návrhu, kde na jej krytie boli peniaze vyčlenené. Pozmeňujúci návrh tiež riešil administratívne ťažkosti, ktoré sa pri poberaní často vyskytovali.

Hoci pozmeňujúci návrh z októbra 2013 poslanci Smeru v drvivej väčšine odmietli, jeho výsledkom bolo stanovisko ministra Richtera, ktoré k nemu zaujal: „Samotný návrh na zvýšenie preukázaných výdavkov v sume 230 na 266 mesačne s jeho odôvodnením (spôsob určenia sumy) ani myšlienku odbremenenia rodičov od administratívy nespochybňujem a nenamietam. Naopak, ja ho vítam a podporujem. Ale zároveň hovorím, sa k nemu vrátim v istom čase, keď budem stopercentne presvedčený, že môžem do zákona a z neho vyplývajúcich náležitostí ísť. Bohužiaľ, v tejto chvíli tú istotu ešte nemám.“

Vládna strana nakoniec nechala rodičov čakať na túto istotu takmer štyri roky od svojho vymenovania (k januáru 2016 sa odhodlala pre zvýšenie obdobne ako v mojom pozmeňujúcom návrhu, a to na 280 eur).

Snaha teda priniesla ovocie, no rodičia si kvôli tvrdohlavostipolitikárčeniu Smeru tak dlho čakať nezaslúžili. Naopak, v #Sieti má podpora rodiny prednosť, čo napríklad znamená

  • presadenie zákona v prvých 100 dňoch vlády, ktorý bežnej slovenskej rodine cez nižšie dane prinesie do rodinného rozpočtu o 500 EUR viac,

  • zákonná záruka miesta v škôlke v prvých dvoch rokoch vlády podobne, ako som to v parlamente navrhoval už v septembri 2014,

  • nahradenie labyrintu dávok pre pracujúcich rodičov (rovnako v prvých dvoch rokoch vlády) rodičovským kontom vo výške 12 000 EUR na jedno dieťa.

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2012 až 2016. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu.

Uverejnené v blogy, články Označené s: , , ,