Nezávislí poslanci navrhujú dôstojné a spravodlivé mzdy pre verejných zamestnancov. Štát podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu.

Nezávislí poslanci Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Jozef Mihál, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Oto Žarnay presadzujú dôstojné a spravodlivé mzdy pre verejných zamestnancov. Štát podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie. Preto na najbližšiu schôdzu parlamentu predložia novelu zákona č. 553/2003 Z.z., ktorý upravuje tabuľkové platy vo verejnej správe. Podľa tohto návrhu by sa najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde (435 eur) a najvyššia na jej dvojnásobku (870 eur) tak, ako to predpisuje Zákonník práce. Zmena by zdvihla plat 144 000 ľudí odmeňovaných podľa týchto tabuliek v priemere o 100 eur mesačne. Poslanci predstavili aj kalkulačku na webovom sídle mzdy.beblavy.sk, kde je možné vypočítať mzdu podľa nových pravidiel.

Štát dnes pri veľkej skupine vlastných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce. Veľká časť zamestnancov v takzvanej verejnej službe má dnes nižší tabuľkový plat ako je minimálna mzda. Ide napríklad o účtovníčky, ekonómky, kuchárky či školníkov. Primátorka Prievidze Katarína Macháčková osvetľuje, akým mechanizmom dnes samosprávy suplujú štát: „Samosprávy v súčasnosti z vlastných zdrojov dorovnávajú zamestnancom rozdiel v mzde tak, aby dostávali aspoň minimálnu mzdu. Zdanlivo sa nič nedeje, no v skutočnosti to znamená, že desaťtisíce verejných zamestnancov nemajú šancu získať osobné ohodnotenia, ktoré tak pripadnú hlavne vyšším platovým triedam. Nemajú tiež žiadny prospech z toho, že sa vo verejnej službe zvyšujú mzdy. Aj keď si zvýšia kvalifikáciu a postúpia na lepšiu prácu, ich platy zostanú rovnaké – stále zarábajú rovnakú minimálnu mzdu, ktorá je dnes 435 euro v hrubom.“

Rovnako vážny, ale úplne ignorované je to, že sa nedodržiavajú ani takzvané minimálne mzdové nároky. Poslanec Miroslav Beblavý vysvetlil, že podľa Zákonníka práce totiž minimálna mzda 435 euro platí len pre nekvalifikovanú prácu: „Pre kvalifikovanejšie miesta platia vyššie minimálne mzdy (ide o 6 koeficientov) a pre najkvalifikovanejších ľudí je minimálna mzda dvojnásobok, teda 870 eur. Títo ľudia však dnes vo verejnej službe zarábajú oveľa menej. V takzvanej základnej stupnici začína úplne najvyššia trieda na 633,5 eurách a v osobitnej stupnici na 692,5 eurách. Štát tak nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom a zároveň znevažuje vysokokvalifikovanú prácu svojich zamestnancov. Nízke mzdy zároveň znamenajú aj nízke dôchodky. To naozaj chceme, aby vysokoškolsky vzdelaní ľudia žili z minimálneho dôchodku?“

Siedmi nezávislí poslanci preto navrhujú, aby štát začal dodržiavať vlastné zákony, a zároveň chcú celý systém odbyrokratizovať. Nový systém tabuľkových platov by mal byť jednoduchší, zvýšiť mzdy a zrovnoprávniť verejných zamestnancov so súkromným sektorom pred zákonom. Miroslav Beblavý vysvetľuje podrobnosti návrhu: „Dnes sú zamestnanci verejného sektora odmeňovaní podľa dvoch platových tabuliek, čo je zbytočné, chceme ich zlúčiť do jednej, ktorá bude spĺňať podmienky Zákonníka práce. Platové triedy plánujeme ponechať, ale ich počet zredukujeme na 12, a to na spodnom konci zlúčením troch najnižších tried. Najnižšia mzda by mala začínať na 435 eurách a najvyššia bude dvojnásobkom tejto sumy – 870 eur. Navrhujeme tiež zrušiť platové stupne a nahradiť ich polpercentným rastom mzdy za každý odpracovaný rok, a to bez 32-ročného stropu, ktorý sa dnes uplatňuje.“

Celkový rast hospodárstva a dobré ekonomické výsledky Slovenskej republiky by sa mali podľa spolupredkladateľky zákona Simony Petrík konečne prejaviť aj na platoch. „Najnižšie mzdy na Slovensku dnes poberajú najmä zamestnanci verejného sektora. V súkromnom sektore dochádza k rastu miezd, po kríze už nie je dôvod na výhovorky. Štát by mal svojim zamestnancom zvýšiť mzdu tak, aby sa z nej konečne dalo vyžiť. Bez tohto kroku nemôžeme očakávať, že verejní zamestnanci budú vykonávať kvalitné služby pre občanov.“

Poslankyňa Viera Dubačová dopad zákona ilustrovala na príkladoch z jej praxe: „Napríklad 28-ročný sociálny pracovník v DSS, ktorý sa stará o naše mamy, má dnes tabuľkový plat 462 eur, po návrhu by to bolo 611 eur. 40-ročná vysokokvalifikovaná reštaurátorka zachraňujúca kultúrne pamiatky má dnes tabuľkový plat 648,50 eur, po novom by sa jej zvýšil aspoň na 735,80 eur. Toto zvýšenie je naozaj prvým krokom k dôstojným mzdám.“

Podľa poslancov Zuzany Zimenovej a Ota Žarnaya tento návrh pomôže aj nepedagogickým zamestnancom v školstve: „Napríklad 35ročná ekonómka na základnej školy, ktorá zodpovedá za mzdy a účtovníctvo školy má dnes tabuľkový plat 511,50 eur, ktorý by sa jej zvýšil na 639 eur.“

Poslanec Jozef Mihál návrh zákona podporuje: „Bol som rád, keď ma kolegovia prizvali k predloženiu tohto návrhu, na ktorom dlhšie pracovali. Som s ním stotožnený a rád ho budem obhajovať v národnej rade.“

Štát by mal vyššie výdavky o 232 miliónov ročne, ale 170 miliónov sa verejným financiám vráti v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, znížených nákladov na odvodovú odpočítateľnú položku, dane z príjmov fyzických osôb a výberu DPH. Čistý náklad bude preto odhadom 62 miliónov ročne. To znie ako veľa peňazí, ale v skutočnosti je to tretina „nečakaných“ príjmov v poslednej daňovej prognóze (176 miliónov v roku 2017). Financovanie tohto kroku je preto vecou politickej vôle a priorít.

Keďže zvýšené príjmy idú skoro všetky štátu, ale väčšinu výdavkov zaplatia samosprávy. Preto návrh zvyšuje daňové príjmy samospráv a VÚC, aby to kompenzoval obciam sa zvýši podiel dani z príjmu z fyzických osôb zo 70% na 74% a VÚC by mali byť zvýšené výdavky kompenzované prinavrátením podielu na dani z motorových vozidiel, a to vo výške 90%, čím by sa kompenzovali nielen zvýšené náklady na mzdy, ale aj znížené príjmy z dôvodu zníženia podielu na DPFO z 30% na 26%.

Záujemcovia si môžu vypočítať konkrétne zvýšenie platu na mzdy.beblavy.sk

Uverejnené v články Označené s: , ,