Koniec buzerácie chudobných dôchodcov

Dobrý štát nemôže nútiť penzistov, aby strácali čas a peniaze kvôli dokladovaniu aj tých najmenších dôchodkov.

Hoci o tom veľa ľudí nevie, v slovenskom systéme sociálneho zabezpečenia existovala už pomerne dlhú dobu obdoba minimálneho dôchodku. Ešte v roku 2013 ju využívalo viac ako 70 000 domácností. Presnejšie povedané – využívalo, kým to vláda Smeru od 1. januára 2014 celé neskomplikovala.

Kataster, vecná bremená a zmluvy

Predstavte si, že dosiahnete dôchodkový vek 62 rokov, ale nedostávate žiadny alebo nízky dôchodok. Do konca roku 2013 vám štát garantoval minimálny príjem – 180 EUR pre jednotlivca a 322 EUR pre dvojicu. Stačilo ísť na úrad práce a preukázať, že máte nízky alebo žiaden iný príjem. Štát vám potom začal platiť špeciálnu verziu dávky v hmotnej núdzi určenú pre starších ľudí.

Suma 180 EUR pre jednotlivca či 322 EUR pre dvojicu nebola žiaden luxus. Táto garancia ale platila pre každého staršieho človeka. Aj pre takého, ktorý v živote nepracoval. Pre ľudí, ktorí pracovali aspoň 25 rokov, to bolo viac. Ak ste napríklad pracovali celých 40 rokov, štát garantoval, že Váš príjem neklesne pod 300 EUR pre jednotlivca a 536 EUR pre dvojicu.

Tento systém bol vládou Smeru od 1. januára 2014 výrazne pozmenený. Značná časť z takto garantovaného minimálneho dôchodkového príjmu sa začala viazať na náklady s bývaním.

To malo pre chudobných dôchodcov dva negatívne následky.

  • Ak nevedeli splniť podmienky dané zákonom, prišli o 55 až 90 EUR mesačne.

  • Ak aj podmienky splniť vedeli, mali s tým zbytočné náklady a straty.

Kontaktoval nás napríklad manželský pár žijúci v Šuranoch v okrese Nové Zámky, ktorý býval v dome patriaci ich deťom.

Úrad práce od nich požadoval, aby predložili dôkaz z katastra o zriadení vecného bremena na obývanie nehnuteľnosti, ak chcú naďalej poberať príspevok na bývanie. Problémom bol najmä vysoký poplatok, ktorý bol od dôchodcov požadovaný. Išlo o 66 EUR za kolok pre zápis do katastra a ďalšie náklady spojené s vyhotovením zmluvy o zriadení vecného bremena.

Advokát si za ňu môže štandardne vypýtať okolo 100 EUR. Zápis do katastra trvá v štandardnej lehote 30 dní, čo malo pre týchto ľudí za následok stratu jedného alebo viacerých príspevkov na bývanie.

Dôchodcovia tak mohli prísť o štyri príspevky na bývanie (aspoň jeden, kým sa to vybaví, ďalšie tri zaplatia advokátovi a katastru). Zákon pritom úrad práce neoprávňoval žiadať zápis do katastra. Hovoril len o práve doživotného užívania, ktoré bolo podľa názoru viacerých právnikov možné dohodnúť aj vo forme občianskoprávneho záväzku, teda zmluvy podpísanej rodičmi aj deťmi.

Zároveň sa mohlo stať, že ak musel dôchodca pre získanie príspevku na bývanie obetovať napríklad tretinu svojich mesačných nákladov, je pochopiteľné, ak od získania upustil – pretože by v danom mesiaci nemal dostatok peňazí na zabezpečenie ďalších nevyhnutných nákladov.

Ďalší príklad, ako tieto zmeny poškodzovali dôchodcov nájdete v tomto liste, ktorý mi zaslal pán z Michaloviec.

list finalAko mi ironicky napísala istá dôchodkyňa: „Zrejme majú pocit, že ľudia na penzii aj tak nemajú často čo robiť, tak sa aspoň prejdú (po úradoch) a urobia niečo pre svoje zdravie.“

Keď sa vláde nechce, s riešením musí prísť niekto iný

Po zaznamenaní problémov som sa najprv obrátil na ministra Richtera s interpeláciou, v ktorej som vyslovil pochybnosti nad povinnosťou dôchodcov prejsť konaním na katastri. Zároveň som ho oslovil s tým, že keď už štát dôchodcov núti zriaďovať vecné bremená kvôli získaniu príspevku na bývanie, nie je správne od nich za to ryžovať na poplatkoch.

Minister „sociálnodemokratickej“ vlády ale neprejavil veľa ochoty veci riešiť.

richter dochodcovia

Využil som preto právo legislatívnej iniciatívy a v parlamente som prišielv apríli 2014 s riešením v podobe priameho zavedenia minimálneho dôchodku v zákone. Navrhol som, aby ľudia, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, poberali minimálne 300 eur (jednotlivec) alebo 500 eur (dvojica). Bol to prvý návrh, s ktorým prišla #Sieť, a jej legislatívna priorita.

Zavedením inštitútu minimálneho dôchodku by sa odstránili podobné problémy ako opisujem vyššie. Dôchodca s aspoň 40 rokmi poistenia by automaticky dostal stabilný príjem bez nutnosti ďalšej aktivity smerom k štátu. Vo vzťahu k dôchodcom s nižším obdobím dôchodkového poistenia by to zase platilo proporcionálne.

Hlavným rozdielom oproti stavu, ktorý zaviedol Smer by tak bolo, že dôchodcovia by už nemuseli obiehať úrady. Keď sa v júni 2014 o návrhu hlasovalo, nenašiel sa ani jeden vládny poslanec, ktorý by ho podporil. Samozrejme, pre Smer bolo neprijateľné, aby riešenie problému, ktorý sám vytvoril, prišlo z opozície. Obzvlášť, keď sa týkalo dôchodcov.

Napriek tomu má celý príbeh skôr šťastný koniec. Pod tlakom nakoniec vo februári 2015 prišla vládna strana s vlastnou verziou, ktorú aj schválila. Z pohľadu #Siete netrvalo ani deväť mesiacov, kým dokázala presadiť svoju prvú legislatívnu prioritu. Na to, aby sa to podarilo aj v oblasti zníženia daní a odvodov, praktickej pomoci rodinám či regiónom, je však nevyhnutné vymeniť vládu.

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2012 až 2016. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu.

Uverejnené v články Označené s: , , ,