Dá sa to aj bez poplatkov a byrokracie

Prečo by mali mať uchádzači o zamestnanie zakázanú prácu na dohodu? A prečo na súde platiť za niečo, čo nepotrebujem?

Ľudia združení v #Sieti chcú vidieť Slovensko ako jednoduchý a funkčný štát, ktorý nehovorí občanom, ako majú žiť. Nedusí ich, nešikanuje, dáva im priestor. S takýmto pohľadom sa preto nie je možné stotožniť so zákonmi, ktoré len prehlbujú zbytočnú byrokraciu a umožňujú ťahať absurdné poplatky.

Oblastí, do ktorých takto zákony zasahujú, nie je málo. Ak to poslanec vidí alebo je na to upozornený, mal by sa snažiť o zmenu hoci aj z opozície. A takáto snaha vie nakoniec priniesť konkrétny úžitok.

1. Pomoc nezamestnaným

Ministerstvo práce navrhlo niekoľko mesiacov po voľbách v roku 2012, aby uchádzači o zamestnanie nemohli vykonávať zárobkovú činnosť (na základe klasických dohôd alebo inak). Staré znenie zákona takúto činnosť umožňovalo, pričom bola obmedzená stropom vo výške 143,30 eur.

Voči tomuto návrhu som vystúpil v pripomienkovom konaní. Je nesociálne a nedomyslené, ak chce vláda umelo vytláčať ľudí z evidencie len preto, že si chcú privyrobiť (hoci aj jeden deň vo volebnej komisii). Možnosť si privyrobiť je dôležitá pre preklenutie obdobia bez práce a pomáha zachovať pracovné návyky.

Navyše, rok pred zverejnením návrhu pracovalo na dohody 68 260uchádzačov o zamestnanie. Samo ministerstvo v dokumentoch k návrhu uviedlo, že voľných pracovných miest bolo v tom čase len cca 7 000. Osoby umelo vytlačené z evidencie by sa tak mohli zamestnať len s obrovskými ťažkosťami.

Po predložení pripomienky bol tento návrh stiahnutý. Uchádzači o zamestnanie si tak do hranice 143,30 eur môžu privyrábať aj dnes.

2. Keď učitelia nemôžu pykať za chyby úradníkov

Od októbra 2009 realizovalo Metodicko-pedagogické centrum (MPC) národný projekt „Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov“. Jeho súčasťou bol aj výber odborných poradcov vo vzdelávaní, ktorí vypracúvali študijné materiály podľa určených požiadaviek.

Učitelia mohli za účasť v programe získať kredity. Za tie im prináležiapríplatky k tarifnému platu. K priznaniu kreditov mohlo dôjsť len po vydaní potvrdenia od MPC.

V lete 2013 sa nové vedenie MPC rozhodlo, že kvôli pochybeniam zo strany úradníkov a starého vedenia vydané potvrdenia stornuje (zruší). Tým by v praxi došlo k spätnému odobratiu už priznaných kreditov. A tým aj k zníženiu platov dotknutých učiteľov, ktorí sa na projekte zúčastnili vo viere, že úradníci majú technické záležitosti vyriešené.

Zákon takéto konanie MPC na jednej strane neumožňoval, a na strane druhej by sa tým dotknutým učiteľom spôsobila krivda. Obrátil som sa preto s interpeláciou na vtedajšieho ministra školstva Čaploviča. Ten v odpovedi uviedol, že „spätným zrušením kreditov by bol narušený ústavný princíp právnej istoty, o čom budem informovať aj vedenie MPC.“

Keďže MPC je ústredne riadenou organizáciou ministerstva školstva, muselo sa odpoveďou riadiť. Pri riešení vzniknutej situácie bolo prioritou, aby sa učitelia nestali obeťami nedostatkov, za ktoré nemôžu, a aby tak ich práca nevyšla nazmar.

3. Prenos telefónneho čísla bez poplatku

Tak ako v prípade úverov na bývanie, aj pri mobilných operátoroch by mal byť prechod ku konkurencii čo možno najjednoduchší. Dvaja najväčší operátori sa ale snažili, aby poplatok za prenos niektorých zákazníkov od prechodu odradil. Poplatok si tak postupným zvyšovaním stanovili na 8 EUR (resp. 7,97 EUR).

Trend v EÚ bol pritom opačný (nulová výška poplatku vo viacerých členských štátoch). Vo Francúzsku, Taliansku a Švédsku sa tak stalo pod vplyvom regulácie.

Reguláciu mal na starosti bývalý telekomunikačný úrad. Ten mohol vydať záväzné rozhodnutie, ktorým by výšku poplatku upravil. Zmohol sa však len na odporúčanie, aby bol poplatok maximálne vo výške 4 EUR. Odporúčanie dvaja najväčší operátori samozrejme odignorovali.

Vyberanie 8 eurového poplatku nebolo odôvodnené. Náklady na prechod si totiž operátori platia medzi sebou. Za odchod od jedného operátora k druhému neplatil len zákazník, ale aj jeho nový operátor.

V októbri 2013 som sa preto listom obrátil na úrad so zámerom zistiť časový harmonogram, v ktorom vydá záväzné rozhodnutie ohľadom výšky poplatku. Úrad odpovedal, že k vydaniu rozhodnutia by mohlo dôjsť najskôr v apríli 2014.

Po komunikácii s ministrom dopravy, predložení pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní a podaní návrhu na zmenu zákona sa nakoniec výsledok dostavil. Dvaja najväčší operátori poplatok zrušili od 1. januára 2015. Keďže ďalší operátor si ho neúčtoval, od tohto dátumu môžu zákazníci bezplatne odísť za najlepšou ponukou.

4. Slobodnejší a lacnejší prístup k informáciám

Máj 2015 priniesol v parlamente schválenie nového správneho súdneho poriadku. Podľa tohto zákona sa dá brániť proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide napríklad o nezákonné uloženie pokuty, stavebné povolenie či nečinnosť príslušného orgánu, ale aj o rozhodnutie o nesprístupnení určitej informácie podľa infozákona.

Podľa starého zákona platilo, že ak Vám povinná osoba odmietla informáciu sprístupniť a Vy ste sa chceli brániť na súde, museli ste byť povinne zastúpený advokátom. A to aj keď človek mal právnické vzdelanie, aj keď mal známeho, ktorý žalobu napíše, alebo ak si ju aj vedel napísať sám.

To v mnohých prípadoch prinášalo zvýšené náklady pre ľudí a tiež pre orgány verejnej moci (najmä obce a mestá). Pri zastúpení advokátom sa totiž museli hradiť aj trovy právneho zastúpenia.

Ešte v pripomienkovom konaní som preto presadil, aby zastúpenie advokátom vo veciach infozákona nebolo povinné, ale dobrovoľné. Kto si myslí, že určitý prípad je natoľko zložitý, že mu nerozumie, alebo na jeho riešenie nemá čas, môže si objednať advokáta. Ostatní majú možnosť voľby, a to bez toho, aby tým niekomu spôsobili ujmu.

Zároveň treba povedať, že táto zmena nepovedie k hromadnému podávaniu žalôb zo strany občanov. Stále totiž treba zaplatiť súdny poplatok, ktorý sa ale v prípade úspechu bude môcť občanovi vrátiť. Povinná osoba však uhrádza len súdny poplatok, nie aj samotné trovy.

Príklad z praxe: Kým podľa starého zákona by trovy úspešného žalobcu povinne zastúpeného advokátom (platiteľom DPH, rok 2015) predstavovali podľa tarify 355,73 eur, po novom by trovy úspešného žalobcu bez zastúpenia predstavovali 70 eur (súdny poplatok). V konkrétnom prípade by tak povedzme obec ušetrila napriek prehre na súde vyše 350 eur.

Zmena sa tak pozitívne dotkne peňaženiek všetkých. Bonusom bude, ak sa vďaka nej podarí odhaliť neprávosť, k čomu infozákon už mnohokrát dopomohol.

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2012 až 2016. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu.

Uverejnené v blogy, články Označené s: , ,