Moja spolupráca s Luciou Žitňanskou

08. 02. 2012

Počas uplynulých 2 rokov som mal možnosť úzko spolupracovať s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Máme mnohé spoločné témy – boj proti korupcii a za transparentnosť, právny štát a rovnosť pred zákonom – a spolu sa nám ako vládno-parlamentnému tandemu podarilo presadiť viacero dôležitých opatrení. O dôveru občanov a možnosť ďalej pracovať v prospech Slovenska sa obaja opäť uchádzame v parlamentných voľbách.

Keďže verím, že práca má hovoriť sama za seba, ponúkam namiesto dlhých prejavov prehľad nášho spoločného diela (chýbajú, samozrejme, mnohé a mnohé opatrenia z dielne ministerstva spravodlivosti, na ktorých som nijako nespolupracoval).

  • Novela zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov – vo februári 2011 schválil parlament novelu zákona o verejnom obstarávaní. Táto novela priniesla zamedzenie akýmkoľvek nástenkovým tendrom v budúcnosti vďaka jednotnému spôsobu obstarávania prioritných a neprioritných zákaziek, rozšírenie okruhu poskytovaných informácií, zamedzenie vyradenia ponuky kvôli nesplneniu formálnych náležitostí, obnovenú právomoc ÚVO a prokurátora navrhnúť na súde neplatnosť protizákonnej zmluvy, zvýšenie minimálneho počtu uchádzačov užšej súťaže z 5 na 10, rozšírenie obstarávania na všetky verejné inštitúcie, povinné používanie elektronických aukcií pri nadlimitných zákazkách, nahradenie inštitútu „neobvykle nízkej ceny“ inštitútom „neobvykle nízkej ponuky“, ktorý umožňuje komisii pozvať si uchádzača na osobnú konzultáciu kvôli jej vysvetleniu. Tejto novele som sa podrobnejšie venoval v odpočte mojej práce.

 

 

  • Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií – Hlavnou motiváciou pri tomto návrhu bola snaha zvýšiť transparentnosť pri predaji majetku VPI – verejnoprávne inštitúcie budú pri nakladaní s cennými papiermi postupovať podľa osobitných predpisov. Ďalej sa navrhlo, aby sa predaj cenných papierov vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie mohol uskutočniť len vytvorením súťažného prostredia, podobne ako pri predaji hmotného majetku, pokiaľ to nevylučuje osobitný právny predpis (napr. cenné papiere realizované na burze cenných papierov).

 

  • Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S cieľom priniesť viac verejnej kontroly sme navrhli rozšíriť okruh zverejňovaných informácií a zvýšiť tak aj podiel verejnej kontroly na transparentnom hospodárení s peniazmi daňových poplatníkov. Explicitne sa do zákona uviedlo, že povinnosť zverejňovať zmluvy majú aj neštátne účelové fondy, ktoré pri svojej činnosti hospodária s finančnými prostriedkami získanými od štátu – to sa týka napríklad Recyklačného fondu či Študentského pôžičkového fondu. Keďže pri pôžičkách poskytovaných študentom ide o veľké množstvo zmlúv, v zákone bude aspoň povinnosť zverejniť informáciu o ich uzatvorení a dostupným sa tak stane jednoduchý zoznam uzatvorených zmlúv o pôžičke. Zavádza sa zrušenie výnimky, ktorá umožňovala Správe štátnych hmotných rezerv zatajiť všetky zmluvy. Povinne zverejňovanou zmluvou bude aj kolektívna zmluva uzatvorená medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľmi, ktorými sú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Medzi ne patria štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Do zákona sa vkladá ustanovenie, podľa ktorého už bankové tajomstvo nebude dôvodom na nezverejnenie informácií o verejných peniazoch a štátnom majetku. Občania sa tak budú môcť dostať k bankovým výpisom zo štátnej pokladnice.

 

 

  • Transparentnosť pri predaji hnuteľného majetku štátu. K vládnej novele zákona o účtovníctve som podal pozmeňujúci návrh, ktorým sa novelizuje zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a ktorý sme verejnosti predstavili spoločne s Luciou Žitňanskou. Vďaka tomuto návrhu je povinnosťou správcu  majetku štátu vykonať elektronickú aukciu aj v prípade predaja hnuteľného majetku štátu, ktorý je prebytočný, ak je jeho hodnota zistená podľa znaleckého posudku vyššia ako 10 000 eur. Tým sa vytvoril zákonný mechanizmus pre zabránenie netransparentného nakladania s majetkom štátu. Takýto hnuteľný majetok sa  uvádza v registri, ktorý vedie ministerstvo financií a zverejňuje ho na svojej internetovej stránke.

 

  • Takisto sme spolupracovali pri množstve zákonov, ktoré sa venujú úprave pravidiel poskytovania dotácii v pôsobnosti nasledovných ministerstiev: Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva kultúry SR a Ministerstva obrany SR, dotácie poskytované z fondov Európskej únie a dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí. Do procesu posudzovania žiadostí o dotácie sa zaviedla najmenej trojčlenná komisia, ktorá žiadosti vyhodnocuje spolu s podmienkami členstva v nej. Rozšíril sa okruh informácií, ktoré ministerstvá zverejňujú o:
    • úplné znenia VZPP upravujúcich poskytovanie dotácií,
    • schválený rozpočet a predpoklad na ďalšie 2 roky,
    • výzvu na predkladanie žiadostí,
    • zoznam schválených žiadostí aj so sumami žiadaných a poskytnutých zdrojov,
    • zoznam všetkých neschválených žiadostí vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti,
    • vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií,
    • často kladené otázky súvisiace s dotáciami,
    • zloženie komisie zriadenej pre vyhodnocovanie žiadostí,
    • spresnili sa ustanovenia o komisii, ktorá žiadosti o poskytnutie dotácie vyhodnocuje.
  • Novela Ústavy SR o funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR
    • Táto novela ústavy, ktorá ale nakoniec neprešla v parlamente, mala za cieľ oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady cez inštitút nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu a podpredsedu NS SR. Predsedu súdnej rady by podľa tejto novely vyberali spomedzi seba jej členovia a rovnako ich aj odvolávali nadpolovičnou väčšinou všetkých členov. Hlavným cieľom tejto novely bolo vytvorenie legislatívnych podmienok pre zamedzenie prelínania výkonnej a súdnej moci.
  • Novela zákona o prokuratúre
    • Táto novela priniesla rozsiahle zmeny vo výbere nových prokurátorov, ktorí budú musieť byť po novom vyberaní len cez výberové konania. Taktiež budú po novom musieť prokurátori podávať majetkové priznania podobne ako poslanci alebo sudcovia. Generálny prokurátor už nebude mať možnosť zastaviť trestné stíhanie a tá istá osoba nebude môcť byť vo funkcii Generálneho prokurátora viac než jedno sedemročné funkčné obdobie.
  • Novela zákona o Súdnej rade SR
    • Podľa tejto novely od januára 2011 platí, že z každého zasadnutia rady je potrebné vyhotoviť zvukový záznam a zápisnicu. Z týchto musí byť jasný aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov zasadnutia i výsledok hlasovania o bodoch programu. Celkovo táto novela prináša tiež posilnenie prvku občianskej kontroly nad činnosťou súdnej rady tým, že jej zasadnutia sú po novom verejné.
  • Novela občianskeho zákonníka
    • Táto novela účinná od januára 2011 zavádza pravidlá na transparentnejšie a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a prostriedkami. Vďaka tejto novele povinne zverejnená zmluva nadobudne účinnosť až na druhý deň po jej zverejnení, pričom jej účastníci sa môžu dohodnúť aj na neskoršom termíne.
  • Zrušenie priestupkovej a trestnoprávnej imunity
    • Spolu s Luciou Žitňanskou som presadzoval zrušenie priestupkovej a trestnoprávnej imunity, ale podarilo sa nám zrušiť len tu prvú z nich.  Dvakrát som mal možnosť hlasovať o trestnoprávnej imunite a vždy som hlasoval ZA jej zrušenie, prvýkrát ako jeden zo 75 poslancov a druhýkrát ako jeden z 32 poslancov NR SR. Myslím si, že tak, ako znášame nedokonalosti sociálneho a ekonomického štátu, tak musíme znášať aj nedokonalosti slovenského právneho štátu spolu s našimi spoluobčanmi. Ak niekto môže manipulovať trestný systém proti nám, rovnako platí, že to môže robiť proti svojim podnikateľským a názorovým oponentom a aj proti ostatným občanom, ktorí nie sú poslancami NR SR. Rovnako som hlasoval aj ZA novelu Ústavy, ktorou by sa umožnilo poslancom NR SR vzdať sa trestnoprávnej imunity –  táto zmena však v parlamente neprešla.