Základné a stredné školstvo

12. 06. 2011

Zdravotné poistenie pre vojvodinských Slovákov

V poňatí oficiálne „národniarskych” politikov vlastenectvo začína podozrievavými pohľadmi na všetky svetové strany a končí bitím do pŕs v štýle, že „my to niekomu ukážeme”. A veru by sme mohli ukázať – svoju súdržnosť s tými, ktorí to od vlasti svojich predkov očakávajú a ktorí sa napriek tomu, že sa na Slovensku nenarodili, cítia byť Slovákmi. Ako možno praktickým spôsobom vyjadriť vlastenectvo a vzťah k našim krajanom?

Spôsobov je určite takmer nekonečno, ale pomôcť mladým Slovákom z Vojvodiny (a nielen im) študovať na Slovensku bez toho, aby ich to zruinovalo, medzi ne určite patrí.

V spolupráci s poslankyňou J. Žitňanskou som začiatkom júla podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmeňujúcim návrhom som dosiahol to, že zahraniční Slováci, ktorí  študujú na škole v Slovenskej republike a ktorí nie sú poistení v inom členskom štáte EÚ, u nás môžu byť verejne zdravotne poistení.

Na tento problém ma upozornili zástupcovia SOŠ v Starej Turej, kde v tom čase študovalo 24 žiakov so štatútom Slováka žijúceho v zahraničí, ktorí pochádzali prevažne zo srbskej Vojvodiny. Keď sa v minulosti pokúšali o zmenu zákona, dostali odpoveď, že sa to nedá kvôli možnému rozporu s európskym právom. V tomto prípade však o rozpore nemôže byť reč, pretože návrhom sa zaviedli rovnaké práva pre zahraničných Slovákov tak, ako pre niektoré iné skupiny, ktoré už v zákone upravené sú a je zároveň viazaný na to, že jednotlivec nemôže byť povinne poistený v inom členskom štáte.

Keďže zákon o zdravotnom poistení verejné zdravotné poistenie pre týchto študentov neumožňoval, ich rodičia im museli zabezpečovať zdravotné poistenie v komerčných poisťovniach v Srbsku, čo im len prinášalo finančné ťažkosti. V prípade menšej či väčšej nehody svojich detí tak boli odkázaní len na seba.

Takíto študenti prirodzene študujú aj na iných slovenských školách, no ich problém sa zabezpečením verejného zdravotného poistenia s účinnosťou od 1. augusta 2011 vyriešil. Keďže sa jedná o študentov, dôležité pre nich je aj to, že zmena sa stihla ešte pred začiatkom školského roka 2011/2012. Zároveň nejde o ľudí, ktorých by sme rátali na tisíce a preto má zvýšenie počtu poistencov štátu zanedbateľný fiškálny dopad.

Vlastenecký dopad a užitočnosť návrhu ocenil napríklad otec štvrtáka na spomínanej škole, pre ktorého mal význam nielen z finančných dôvodov, ale aj z pocitu, že jeho deti nebudú v tejto súvislosti diskriminované.

Na tento „pozmeňovák” som hrdý najmä preto, že celú situáciu už predtým skúšala riešiť srbská ambasáda, poslanec Čaplovič aj ministerstvo školstva. Vylámali si však zuby na nechuti niektorých úradníkov ministerstva zdravotníctva a známom „nedá sa”. S trochou vytrvalosti a tlaku sa to však dalo.

Povinné zverejňovanie voľných miest pedagogických zamestnancov

  • Pozmeňujúcim návrhom k novele zákona o pedagogických zamestnancoch sa mi podarilo dosiahnuť, že školy budú musieť zverejniť voľné pozície na svojej internetovej stránke, takisto na webe obce alebo VÚC a zaslať ju aj krajskému školskému úradu, aby to zverejnil na svojej stránke. Takáto povinnosť škôl nič nestojí a môže pomôcť k tomu, aby pri uchádzaní o voľné miesta existovala aspoň základná rovnosť.

Vo Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport som spolu s poslankyňou Bibiánou Obrimčákovou (Smer – SD) inicioval hlbšie preskúmanie problematiky prijímania pedagogických pracovníkov do zamestnania. Impulzom bol prípad sestier Samkových, ktoré si prácu v školstve hľadali štyri roky. Medzery v zákone je najviac vidieť na prípade Viery Samkovej, ktorá má magisterský titul z Prešovskej univerzity so špecializáciou dejepis a pedagogika. So svojim vzdelaním si prácu nenašla, no iní uchádzači, ktorí mali nižšiu kvalifikáciu ako ona, uspeli.

Najprv bolo potrebné oboznámiť sa so situáciou priamo v teréne, v mestách Revúca, Ľubeník, Sirk, Banská Bystrica a Bratislava. Urobil sa preto poslanecký prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, do akej miery dokážu inštitúcie poverené implementáciou legislatívy konať v prípade podozrenia z diskriminácie pedagóga a či dokážu zabezpečiť nápravu.

Spolu s kolegyňou Obrimčákovou a tajomníčkou výboru Šikulovou sme navštívili vybrané základné školy vo vyššie uvedených mestách, kde sme rokovali s riaditeľom/riaditeľkou školy. Starosta obce alebo primátor mesta sa buď zúčastnil priamo na rokovaní v škole (viď Ľubeník, Sirk) alebo sme s ním rokovali po skončení rokovaní na škole. V Banskej Bystrici sme pokračovali v rokovaní s  prednostom  Krajského školského úradu RNDr. Ladislavom Topoľským a jeho zástupkyňou.

Poslanecký prieskum pokračoval  v Bratislave  a to rokovaním na Slovenskom  národnom stredisku pre ľudské práva s jej riaditeľkou  JUDr. A. Zachovou a s JUDr. D. Gemerskou, vedúcou oddelenia.. Poslanecký prieskum bol ukončený  na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Na záver sme rokovali  so štátnym tajomníkom  ministerstva J. Ivančom.

Závery poslaneckého prieskumu sú nasledovné:

1. Počet inštitúcií, ktoré môžu riešiť diskrimináciu pedagógov pri prijímaní do zamestnania, je primeraný a nie je potreba zriaďovať ďalšie.

2. Kompetencia a/alebo akcieschopnosť a/alebo dostupnosť inštitúcií, ktoré môžu riešiť diskrimináciu pedagógov pri prijímaní do zamestnania, sú však otázne.

3. Problematická je úplná voľnosť v rozhodovaní riaditeľov škôl pri prijímaní pedagógov.

4. Otázniky vzbudzuje aj fakt, že podľa našich zistení súčasný systém nerozlišuje mieru nekvalifikovanosti pedagógov.

5. Naopak, systém podporuje prijímanie menej kvalifikovaných pedagógov na určité pracovné miesta.

6. Zákon č. 552/2003 Z.z. je ľahko manipulovateľný + nie je vynucovaný: problematická je úplná voľnosť v rozhodovaní riaditeľov škôl pri prijímaní pedagógov: keďže posúdenie vhodnosti uchádzačov sa necháva na zamestnávateľa, nevynucuje ani kvalitný výber, ani mu nepomáha.

7. V prípade prijímania pedagógov do zamestnania musíme konštatovať nepreukázateľnosť diskriminácie a nevynútiteľnosť nápravy (okrem súdnej cesty)

8. Súčasný systém nerozlišuje mieru nekvalifikovanosti pedagógov – pekár aj bakalár sú na tom rovnako, ak sú formálne nekvalifikovaní + systém dokonca podporuje prijímanie menej kvalifikovaných pedagógov na určité pracovné miesta (z finančných dôvodov)

  • zriaďovateľ môže konať voči riaditeľovi, ktorý koná diskriminačne alebo inak pri prijímaní pedagógov do zamestnania porušuje legislatívu, môže mu však chýbať motivácia.
  • KŠÚ, ŠŠI a MŠ SR môžu vykonávať kontroly alebo vydávať metodické usmernenia, ich kompetencie a právomoci sú však obmedzené, pretože opatrenia voči riaditeľovi vyvodzuje zriaďovateľ.
  • Slovenské  národné stredisko pre ľudské práva sa prípadom zaoberalo, ale nemá kompetencie nič nariadiť, môže len vydávať stanoviská, prípadne pomôcť sťažovateľovi obrátiť sa na súd.
  • NIP má kompetencie z hľadiska dodržiavania pracovnoprávnej legislatívy, ale nevyužil ich.
  • súdy majú, samozrejme, kompetenciu riešiť otázku diskriminácie,  je tu však otázka ich dostupnosti.

Po zistení týchto skutočností sme na výbore presadili zriadenie dočasnej komisie pre otázku potrebných systémových zmien prijímania pedagógov vrátane otázok diskriminácie. Na 1. rokovaní komisie sa prijali nasledovné závery:

1. Je potrebné otvoriť verejnú diskusiu k problematike prijímania pedagogických pracovníkov do zamestnania.

2. Jej formy budú nasledovné:

  • uskutočnia sa osobné návštevy škôl, prípadne iných právnických osôb / fyzických osôb, realizované dobrovoľne a iniciatívne všetkými členmi komisie
  • vytvoria sa online dotazníky pre riaditeľov škôl a pedagógov škôl. Odkaz na ne bude distribuovaný listom vedúcim odborov školstva na VÚC / vo vzorke miest a obcí so žiadosťou o distribúciu na školy a bude distribuovaný aj priamo členmi komisie cez ich osobné kontakty

Podrobnosti o vyhodnocovaní dotazníkov si môžete prečítať tu.

Po ich vyhodnotení sa prijali nasledovné závery a možnosti ako situáciu riešiť:

Z vecného hľadiska

Dotazník, zistenia poslaneckého prieskumu, ale aj osobné diskusie s pedagógmi a riaditeľmi poukázali na to, že v súvislosti s výberom učiteľov existuje celý rad problémov, ktoré je potrebné riešiť. V tejto súvislosti sú možné nasledovné kroky, z ktorých odporúčame vybrať vhodný mix:

  • Ponechať súčasný stav a spoliehať na to, že zaberie celkový tlak na riaditeľov, aby mali kvalitnejšie školy

Ide o možnosť bez ďalších krokov, spoliehajúca sa na úspešnosť ostatných reformných krokov. Zistenia prieskumu neoprávňujú k optimizmu.

  • Upraviť podrobnejšie legislatívnu úpravu tak, aby sa odstránili najvážnejšie problémy súčasného stavu

Je možné zmeniť ustanovenia zákona o výkone práce vo verejnom záujme výber uchádzačov, aby zákon nebolo možné uspokojiť formálnym konkurzom alebo precizovať z hľadiska výberu / prijímania pedagógov zákonné ustanovenia v zákone 317/2009 Z.z., čo by umožnilo vziať do úvahy špecifiká pedagogickej profesie.

V ktorejkoľvek alternatíve možno odporúčať najmä:

1. ustanoviť povinnosť realizovať výberové konania na miesta pedagógov v prípade miest na dobu neurčitú

2. ustanoviť povinnosť zverejniť informáciu o výberovom konaní na webstránke zamestnávateľa, ak ju má + zverejniť ju na centrálnej webstránke, ktorú by mohlo prevádzkovať ministerstvo (ako to robí v prípade vysokých škôl)

3. ustanoviť povinnosť zamestnávateľa pred výberovým konaním definovať a zverejniť kritériá, podľa ktorých budú uchádzači hodnotení a ich relevantnosť pre miesto vedúceho zamestnanca

4. ustanoviť podmienky konfliktu záujmov členov výberových komisií a ich riešenia

5. posilniť možnosť zbaviť sa nevýkonných pedagógov napríklad tým, aby zákon umožnil ako dôvod výpovede aj opakované negatívne hodnotenie výkonu práce zo strany zamestnávateľa, ak má zamestnávateľ všeobecne aplikovaný systém hodnotenia (prípadne po dohode so zástupcami zamestnávateľa)

6. upraviť otázku preferencie „kvalifikovanejších“ pedagógov na pedagogické miesta, na ktoré nie sú formálne kvalifikovaní

7. umožniť štátu hradiť v prípade prehry trovy konania protistrane pri diskriminačných žalobách cez Slovenské národné stredisko pre ľudské práva z rozpočtu strediska

8. investovať do tvorby know-how o výbere dobrých učiteľov a ten do škôl šíriť

Kvalitná personalistika nie je samozrejmá vec a preto okrem legislatívnych nástrojov by bolo vhodné použiť aj nástroje informačné a vzdelávacie. V tejto súvislosti by bolo vhodné:

  • vypracovať vzorové postupy pri výbere pedagógov
  • upraviť vzdelávanie riaditeľov z hľadiska realizácie týchto postupov
  • riešiť nerovnaký dopyt a ponuku pedagógov v rôznych regiónoch a profesiách:

Je možné uvažovať najmä o nasledovných opatreniach:

  • požiadať ministerstvo školstva o informáciu, ako v pripravovanej reforme zohľadňujú demografiu / vekovú štruktúru a diferencovaný nedostatok pedagógov po predmetoch
  • a následne dôsledne kontrolovať návrhy legislatívnych noriem predkladaných ministerstvom z tohto uhla pohľadu

Navrhované procesné kroky:

Na svojom 2. zasadnutí 29. 3. 2011 sa komisia jednohlasne zhodla na nasledovnom ďalšom postupe:

1. predložiť správu na rokovanie výboru a uskutočniť o odporúčaniach a záveroch správy diskusiu na najbližšom zasadnutí výboru v súlade s uznesením výboru, ktorým komisiu zriadil – do 30. 4. 2011

2. následne otvoriť verejnú diskusiu o odporúčaniach zo správy po prípadných úpravách na rokovaní výbory s odbornou verejnosťou – do 31. 5. 2011

3. na základe verejnej diskusie rozhodnúť o ďalšom postupe a predložiť na rokovanie výboru konečnú verziu odporúčaní – do 30. 6. 2011

Zavŕšením celého procesu je povinnosť zamestnávateľov zverejňovať minimálne na internete voľné pracovné miesta pedagogických zamestnancov spolu s príslušnými náležitosťami, ďalej budeme pracovať na príprave metodického materiálu pre riaditeľov škôl, v ktorom by sa mali dozvedieť ako čo najlepšie vyberať učiteľov na voľné pracovné miesta.

Debyrokratizácia školstva

Asi nikto si nemyslí, že slovenské školy trpia nedostatkom regulácie a prebytkom peňazí na ich realizáciu. Dnes chcem preto písať o dvoch zmenách, ktoré ušetrili školám peniaze alebo im rozviazali ruky. Nezachránia naše školstvo, ale aspoň topiacemu rozviazali jeden prst.

Konkrétne sa návrhy, ktoré som presadil, týkali vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) účinného od 1. septembra 2011 a vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinného od 1. januára 2012.

Prvá zmena sa týkala tlačenia pedagogickej dokumentácie. Podľa predošlého stavu, keď školy potrebovali vytlačiť akúkoľvek formu pedagogickej dokumentácie, boli nútené si nakúpiť konkrétne tlačivá schválené ministerstvom, pričom dokumentáciu rovnakého formátu by si mohli vyrobiť aj samy za oveľa nižšiu cenu a v oveľa kratšom čase. Preto sme do zákona dali zmenu, aby ministerstvo školstva neschvaľovalo konkrétne tlačivo ale iba vzory tlačív, na základe ktorých si ich jednotlivé školy môžu samy tlačiť a ušetriť tak nemalé prostriedky. Praktickým dôsledkom je zároveň možnosť úplnej elektronizácie školskej dokumentácie a šetrenie miliónov eur pre školy. Tieto zmeny majú pozitívne ohlasy zo strany učiteľov, ktorí ocenili najmä odbúranie nepotrebnej byrokracie a skrátenie času potrebného na vybavenie tejto dokumentácie.

Druhou zmenou v týchto novelách je zrušenie tabuľkových platov pre učiteľov na súkromných školách. Táto zmena by mohla poslúžiť ako jeden z možných modelov na zvyšovanie platov učiteľov v celom školstve, ale zatiaľ sme sa po dohode s ministerstvom rozhodli ho odskúšať na súkromných školách. Tabuľky sú síce založené na veku a certifikátoch, ktoré majú istú dôležitosť v školstve, ale nedokážu spravodlivo odzrkadliť kvalitu učenia, ktorá by mala byť hlavným kritériom pri oceňovaní pedagogických pracovníkov. Preto sme sa rozhodli dať možnosť súkromným školám rozhodovať o platoch svojich učiteľov a lepšie zhodnotiť výšku platov, akú si zaslúžia. Zároveň však ostane garantovaná minimálna úroveň platov na úrovni tzv. tarifnej triedy. Takto bude možné motivovať učiteľov a odmeniť ich snahu a odhodlanie a vytvorí sa systém motivácií bez toho, aby sa museli obávať straty určitej minimálnej odmeny. V prípade úspechu v praxi by to mohlo byť rozšírené aj na verejný školský systém. Viac o tomto zákone písali portály Naše platy a Webnoviny.sk.

Stransparentnenie dotácií pre základné a stredné školy a školské zariadenia

  • Do procesu ich prideľovania sa podarilo zaviesť jasné, vopred známe kritériá, nezávislé komisie, ktoré o ich pridelení rozhodujú a rozšíril sa aj okruh informácií súvisiacich s ich udelením

Pozmeňujúcim návrhom som aj pri novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov pomohol naplniť programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré uvádza: „Vláda SR tiež presadí, aby všetky nenárokovateľné dotácie a príspevky poskytnuté z verejných zdrojov boli zverejnené na internete, a zavedie súťažný princíp do procesu ich poskytovania.“

Súčasne sa rozšíril okruh zverejňovaných informácií generovaných v procese poskytovania dotácií, aby princíp „čo nie je tajné, je verejné“, s ktorým bol s účinnosťou od začiatku roka 2001 prijímaný zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám reálne napĺňaný a dodržiavaný.

Podobné pozmeňujúce návrhy, vďaka ktorým sa dotácie budú poskytovať transparentnejším spôsobom, môžete nájsť tu.

Stiahnite si: