Vysoké školstvo

09. 06. 2011

Zverejňovanie záverečných prác na internete

Keď slovenské vysoké školy nevedia kvalitu svojich výstupov ustrážiť samy, musíme si na pomoc prizvať verejnosť. Spolu s kolegami sme preto predložili novelu vysokoškolského zákona, ktorú sa nám podarilo presadiť a od septembra 2011 sú na jednotnom webe povinne zverejnené záverečné práce absolventov vysokých škôl.

Predstavte si, že ste študent posledného ročníka vysokej školy. Chceli by ste riskovať, že vaša nepoctivo vypracovaná práca bude už navždy verejne dohľadateľná? Keď plagiátorstvu nevieme zabrániť interne, nechajme možnosť ohodnotiť poctivosť práce každému, kto o to má záujem. Povinné zverejňovanie prác síce nezamedzí plagiátorstvu na vysokých školách úplne (invenciu študentov v podvodnom plnení povinností rozhodne netreba podceňovať), zato výrazne zvýši šancu na jeho odhalenie.

Povinnosť sa týka aj doktorandov a budúcich docentov, takže umožňuje naozaj hĺbkový pohľad na kvalitu ľudí, ktorí na danej škole pôsobia.

Novela ale nemá význam len pri odhaľovaní akademických podvodníkov. Celkom prozaicky – keď sa na vysokoškolákov skladáme, považujem za logické mať možnosť dohľadať si výsledky ich práce. Mať prístup k tomu, za čo platíme a je naším spoločným duchovným dedičstvom. Jedným z kľúčových princípov vedeckej práce je jej verejnosť. Veda a vedecké výstupy majú zmysel vtedy, keď slúžia ľuďom. V Centrálnom registri záverečných prác sú jednoducho dohľadateľné a nebudú zapadať prachom v neverejných registroch. Budúci študenti škôl si budú aj takto vedieť posúdiť výsledky škôl o ktoré majú záujem. Mimochodom, treba mať na pamäti, že novela je v platnosti tri mesiace, preto masívne napĺňanie registra začne až od budúceho roku, keď školy vyprodukujú ďalších absolventov.

V diskusii okolo novely nám bolo vyčítané, že ohrozujeme vedu na Slovensku a študentské práce vystavujeme priemyselnej špionáži a vykrádaniu. Nie je tomu tak. V prípade, ak práca obsahuje inovatívnu novinku, ktorú si študent plánuje dať patentovať, je mu umožnená odkladná lehota vo výmere jeden až tri roky. Výnimkou zo zverejnenia sú tiež práce, ktoré vyšli knižne a sú verejne dostupné, prípadne časti prác, ktoré obsahujú štátne alebo obchodné tajomstvo. Žiadne kradnutie nápadov sa nekoná, zverejňovanie neohrozí inovatívnosť, ale len podvodné plnenie povinností.

Návrh reformy vysokoškolského zákona

Som spoluautorom pripravovanej reformy, ktorej vecný zámer sme spolu s ministrom školstva E. Jurzycom predstavili verejnosti

Reforma ustanoví kritériá akreditácie tak, aby sa zabezpečilo náročnejšie a pravdivejšie hodnotenie kvality vzdelávania a výskumu a aby sa znížila administratívna náročnosť akreditačného procesu. Zároveň ustanoví spôsob boja proti podvodom v oblasti vysokoškolského vzdelávania a vytvorí mechanizmus na odobratie podvodne získaných vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov. Účinnou by mala byť od 1. januára 2012.

Séria návrhov ministrovi školstva v súvislosti s novelou zákona o vysokých školách

Navrhol som zvážiť zrušenie štátnic či posilniť reformu akreditačného procesu. V súčasnosti sa ministerstvo predloženými pripomienkami zaoberá a na jeseň plánuje do Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh zákona o vysokých školách.

Ministrovi školstva Eugenovi Jurzycovi som spolu s kolegami Poliačikom a Žitňanskou poslal list k novele zákona o vysokých školách.

Pánovi ministrovi sme navrhli:

zvážiť navrhované zrušenie štátnych skúšok, pretože predstavujú jediný prvok ucelenej kontroly výsledku štúdia, na ktorom sa podieľa aj externý prvok
systémovo doriešiť otázku definitívy pre všetkých pedagogických a výskumných zamestnancov vysokých škôl
zvýšenie nástupných platov cez koeficient napríklad 0,5 % ročne, pretože globálne skúsenosti ukazujú, že výška nástupných platov je rozhodujúcejšia pre kvalitu pedagogického zboru ako výška priemerných platov
posilniť reformu akreditačného procesu, napríklad posilnením procesných právomocí Akreditačnej komisie
odstrániť povinnosť mať súbežne bezplatný program v slovenskom jazyku pri školách, ktoré poskytujú štúdium v anglickom či inom cudzom jazyku
zmenu pri plošnom poskytovaní štipendií doktorandom
posilniť možnosti spolupráce medzi vysokými školami
ustanoviť do zákona povinnosť pre VŠ zriadiť na fakultách koordinátora pre študentov so špeciálnymi študijnými potrebami
zvážiť ďalšie dielčie návrhy, napríklad zrušenie indexu ako zastaralého nástroja, ktorý predstavuje len zvýšené náklady pre VŠ a študenta.

Prospechové štipendiá pre najlepších z externých študentov

Presadil som štipendiá pre desať percent najlepších a či im dá škola viac, bude záležať na jej rozhodnutí

Na začiatku roku 2011 bolo potrebné uskutočniť novelu vysokoškolského zákona v súvislosti so štúdiom externých študentov, ktorí si za štúdium neplatili. Ústavný súd totiž rozhodol, že nie je možné deliť skupinu externých študentov na platiacich a neplatiacich. V tom čase totiž školy ponúkali aj bezplatné externé študijné programy a preto poslanci schválili zmenu zákona, podľa ktorej budú za štúdium od ďalšieho akademického roka platiť všetci externisti. Pre tých najlepších som presadil štipendiá, ktoré tak budú mať možnosť získať rovnako ako najlepší denní študenti.

Porovnávanie platov absolventov vysokých škôl

Môže byť lepšie študovať pedagogickú fakultu v Ružomberku alebo v Prešove? Zarábajú lepšie umelci, ak študovali v Banskej Bystrici? Prečo chlapci a dievčatá od počítačov nakoniec aj tak všetkých predbehnú? Na tieto odpovede sú už dnes presné a verejne dostupné odpovede. Stredoškoláci, ktorí sa práve teraz rozhodujú, na ktorú vysokú školu sa budú hlásiť, majú pri výbere o pomôcku naviac – vedia totiž presne zistiť, koľko zarába priemerný absolvent ich budúceho odboru alebo fakulty.

Od septembra tohto roku sú na stránkach Ministerstva školstva SR k dispozícii informácie o príjmoch absolventov vysokých škôl. Podarilo sa to aj vďaka tomu, že som v parlamente predložil pozmeňujúci návrh (návrh si môžete pozrieť vo formáte pdf) k zákonu o vysokých školách a vďaka podpore kolegov sa nám ho podarilo presadiť. Priamym dôsledkom schváleného návrhu bolo, že prepojil databáza Centrálneho registra študentov s údajmi z Informačného systému Sociálnej poisťovne. Vďaka tomu ministerstvo získalo, a následne zverejňuje anonymizované údaje o príjmoch absolventov. Tu treba zdôrazniť, že anonymizované údaje dáva už poisťovňa ministerstvu, takže nikto na ministerstve sa nemôže po večeroch hrabať v príjmovej situácii svojho suseda.

Konkrétne príjmy absolventov sú síce zaujímavé, no na celom zverejnení je dôležitejšia možnosť ich porovnania. V žiadnom prípade si nemyslím, že by sa z nádejného sociológa mal radšej stať architekt, pretože ten bude ako čerstvý absolvent zarábať viac. Práve naopak – verím, že študent má čo najlepšie rozvíjať svoj potenciál, no zároveň má mať pri rozhodovaní o svojej budúcnosti čo najviac informácií. Platí tu, že čím viac informácií študent má, tým lepšie sa vie rozhodnúť.

Koľko sú zamestnávatelia ochotní zaplatiť za jej absolventa hovorí záujemcom veľa o príťažlivosti tej ktorej školy. Zároveň je ale dôležité povedať, že sa rozhodne nejedná o informáciu, ktorá vypovedá o kvalite školy. Na zistenie kvality školy potrebujeme sumu zložitejších mikrodát, ako len údaj o príjme absolventa (napríklad údaje o kvalite vedeckej práce). Mechanizmus zverejnenia zároveň ale tlačí na zlepšovanie výsledkov škôl na pracovnom trhu.

Čo teda vieme zistiť a ako je to vlastne s tými informatikmi?

Aj vďaka nášmu návrhu vieme napríklad zistiť, absolventi ktorých desiatich škôl zarábajú najviac. Vďaka systému porovnávania, ktorý je rozčlenený nielen na školy, ale aj fakulty a odbory vieme, že ak sa dnes stredoškolák rozhodne pre štúdium informatiky, vyberá si tak odbor ktorého súčasní absolventi zarábajú v priemere najviac na Slovensku - 1 186,67 eur. Vieme tiež zistiť, že absolvent pedagogickej fakulty v Ružomberku zarábal za rok 2010 644 eur a absolvent tej istej fakulty v Prešove 563 eur (čo je samozrejme dané aj regionálnymi rozdielmi). Absolvent Fakulty múzických umení v Banskej Bystrici zarábal o 85 eur viac ako absolvent Hudobnej a tanečnej fakulty na VŠMU.

Doposiaľ sa vďaka práci ministerstva školstva zverejňujú údaje o príjmoch absolventov len pre denné štúdium na štátnych školách. Informácie o absolventoch súkromných a zahraničných škôl pôsobiacich na Slovensku, ako aj informácie o všetkých stupňoch štúdia sa zverejnia začiatkom roka 2012.

Zmena financovania vysokých škôl

Podarilo sa mi dosiahnuť, že kvalitnejšie školy dostanú od śtátu viacej peňazí.

Presadil som zmenu financovania vysokých škôl od roku 2011. Pri financovaní sa zohľadní publikovanie v medzinárodne uznávaných karentovaných časopisoch, čo požadoval aj zákonný reprezentant vysokých škôl – Rada vysokých škôl. Akceptovala sa aj jej požiadavka predĺžiť interval hodnotenia na dva roky.

Aby nový systém neznamenal likvidačné otvorenie nožníc, je v rozpise ochranný interval +-5 %, takže ani kvalitné vysoké školy nedostanú toľko, ako budú dostávať časom za rovnaké výkony. Získajú tak časový priestor, aby sa pripravili na to, že ak nebudú mať výsledky vo vedeckej činnosti, môže sa im stať, že sa im zníži dotácia a dostanú napríklad len 80 % z toho, na čo sú zvyknuté.

Kauza študentského pôžičkového fondu

Pre každého, kto robí niečo nekalé, je asi najväčšou nočnou morou to, že mu na to niekto príde. Dobrý spánok je však zaručený v prípade, že dotyčný človek odmeňuje tých, ktorí ho majú kontrolovať a je si istý, že správy o jeho činnosti nikto poriadne nečíta. Takto žil dlhé roky manažment dvoch fondov zriadených zákonom.

Ide o Študentský pôžičkový fond (ŠPF) a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (PFZP).

Oba fondy su zriadené zákonom a štát do nich vložil pri ich vzniku nemalé prostriedky a ďalej by prostredníctvom správnych a dozorných rád mal kontrolovať hospodárenie s nimi. ŠPF bol zriadený pre poskytovanie výhodných pôžičiek vysokoškolákom a PFZP pre pôžičky začínajúcim učiteľom.

Oba fondy predkladajú svoje výročné správy, odsúhlasené správnymi aj dozornými radami, ministerstvu školstva aj parlamentnému výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A práve po prečítaní správ za rok 2010 som sa na rokovaní výboru začal predstaviteľov fondu pýtať otázky. Tieto otázky postupne viedli k zisteniu toho, že:

Oba fondy míňajú na svoje administratívne výdavky výrazne viac peňazí, ako podobné inštitúcie, napríklad banky a to napriek tomu, že nemajú výdavky s marketingom či získavaním vkladov. Hlavným dôvodom je okrem prevádzkovania budovy v centre Bratislavy aj s vlastnou galériou to, že členom orgánov jedného fondu (ŠPF) boli v rokoch 2005 až 2011 vyplácané odmeny spolu až vo výške 235 490 eur, hoci zákon uvádza, že funkcie členov v týchto radách sú čestné. Rovnaká prax bola aj v druhom fonde, len z neho zatiaľ nemáme čísla.
Aby zarobilo peniaze na takýto dobrý život, vedenie fondu urobilo výsostne nezodpovedný krok, keď vložilo 5,5 milióna eur určených pre pôžičky študentom do krátkodobej rizikovej finančnej zmeny v nebankovke. V tom, že situáciu je potrebné riešiť, ma utvrdili aj vyjadrenia riaditeľa, ktorý „si to spani ekonómkou prešiel a nevidel žiadne riziko”.
Fondy nedodržiavali zákony o verejnom obstarávaní ani povinné zverejňovanie zmlúv, lebo sa rozhodli, že pre ne neplatia. Znamená to aj ohrozenie platnosti niektorých zmlúv o pôžičkách.
Takto by sa dalo ísť aj ďalej, keď ŠPF napríklad míňal viac ako 8000 EUR ročne na zdravotné prehliadky pre zamestnancov (ktorých je spolu 16!)… ale asi stačilo.

Po tom, čo parlamentný výbor na môj návrh odmietol schváliť výročné správy oboch fondov, začalo konať ministerstvo školstva. V lete vymenilo správnu a dozornú radu ŠPF, keďže jej končilo funkčné obdobie. Poslalo tam čestných a schopných ľudí, ktorí sľúbili svoju funkciu vykonávať naozaj zadarmo a zároveň sa pozrieť na zub pánovi riaditeľovi fondov.

Výsledkom bolo, že riaditeľ bol z funkcie v ŠPF odvolaný a sám sľubil, že rezignuje na paralelnú funkciu riaditeľa PFZP. Peniaze z nebankovky boli vybrané, odmeny sa prestali vyberať a dokonca niektorí ľudia aj vrátili v minulosti neoprávnené peniaze. Zmluvy sa začali zverejňovať a predražené výhody sa začali rušiť.

Verím, že rovnaké upratanie nastane aj v druhom fonde, keď tam v marci minister školstva bude môcť vymeniť orgány, keďže im skončí funkčné obdobie.

Aby tieto zmeny boli vytesané do kameňa, začiatkom novembra som podal návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z, v ktorom som navrhol:

zamedziť ďalšiemu možnému rizikovému investovaniu tým, že prostriedky fondu budú uložené na osobitných účtoch v NBS alebo štátnej pokladnici,
zrušiť dozorné rady, ktoré neplnili svoju funkciu aktorých členovia dostávali tučné odmeny a kontrolou poveriť ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad,
zakázať akékoľvek formy peňažného ohodnotenia pre členov zostávajúcich správnych rád,
znížiť limity na výdavky fondov na správu zo 6 % na 4 % pri ŠPF a z 3 % na 1 % pri PFZP.

Týmito zmenami by sa odhadom mohlo ušetriť až 160 000 eur ročne, ktoré som navrhol využiť nasledovne:

študenti by si mohli rozložiť splátky z10 na 15 rokov,
študenti, ktorí študujú na pedagogických fakultách by si mohli preklopiť pôžičku zo ŠPF do PFZP, čím by sa im po odpracovaní určitého počtu rokov automaticky časť pôžičky vymazala,
učiteľom by sa mohol znížiť úrok zo 4 % na 3 % ročne,
v prípade, že by jeden z fondov nemal dostatok prostriedkov na poskytnutie pôžičiek umožniť, aby mu ich poskytol druhý z fondov.

Za optimálne riešenie považujem zlúčenie oboch fondov do jedného fungujúceho fondu, no v relatívne krátkom časovom období by efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu využívaniu prostriedkov vo fonde mali pomôcť aj spomínané zmeny, ktoré by mohli byť účinné od 1. marca 2012.

V čase písania tohto blogu bol tento poslanecký návrh spolu s ostatnými presunutý na nasledujúcu schôdzu, čo znamená, že do konca skráteného volebného obdobia sa nemusí stihnúť prijať. Verím však, že zmeny v prospech študentov a začínajúcich pedagógov budeme môcť po 10. marci dotiahnuť do úspešného konca.

Zvýšenie sociálnej istoty vysokoškolským učiteľom

Podarilo sa mi presadiť predlžovanie zmlúv vysokoškolským učiteľom a tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja

Vysokoškolským učiteľom hrozila sociálna neistota, pretože pôvodne mali na podnet Európskej komisie prísť o možnosť predĺženia zmluvy na dobu určitú viackrát po sebe. Doteraz mali pri predlžovaní zmlúv na dobu určitú vysoké školy výnimku – mohli zamestnať napríklad asistenta na 5 rokov a zmluvu mu predĺžiť ešte raz. Zmeniť to mala novela Zákonníka práce, no proti tomu boli rektori vysokých škôl a vedci.

Predseda SAV J. Pastorek vysvetlil prečo: “Pre nás je extrémne dôležité to, aby my sme mali termínované zmluvy, pretože množstvo projektov má mzdové prostriedky viazané len na obdobie daného projektu.”

Problém som navrhol vyriešiť pozmeňujúcim návrhom, ktorý som presadil na Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Podľa neho sa zachová stav, pri ktorom si vysokoškolskí učitelia musia obhájiť svoje miesto každých 5 rokov, a to v novom konkurze, až kým sa nestanú opakovane profesormi. Potom budú mať istotu definitívy.

Táto výnimka umožňuje natiahnuť takéto zmluvy vysokoškolských učiteľov a tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja na viac rokov ako sú tri a prípadné opakovania bude možné robiť bez akýchkoľvek obmedzení.

Zmluva sa však učiteľom a vedcom nepredĺži automaticky. Rektori chcú, aby dôvody na predĺženie boli napísané v novele vysokoškolského zákona. Minister školstva, vedy, výskumu a šport SR E. Jurzyca sa vyjadril, že ak to bude legislatívne možné, upraví týmto smerom vysokoškolský zákon.

Paragrafové znenie návrhu je zvýraznené žltou farbou vo výpise zo zápisnice z 15. schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.