Nakladanie s verejným majetkom

Zníženie platov politikov, ak budú zadlžovať Slovensko

• Podarilo sa mi zaviesť mechanizmus, vďaka ktorému pocítia dôsledky svojej práce aj politici

 Do tejto oblasti spadá môj pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Cieľ návrhu zákona bol jasný – vzhľadom na stav verejných financií v Slovenskej republike sa navrhovalo, aby boli platy politikov fixované na ekonomické ukazovatele a na výsledky rozpočtového hospodárenia. Zjednodušene povedané – ak sa bude Slovensko zadlžovať, platy budú klesať.

Pozmeňujúci návrh sa týkal systému, podľa ktorého sa budú politikom znižovať platy. Ak bude štát hospodáriť s deficitom do 3 %, platy sa krátiť nebudú. Ak však bude deficit od troch do piatich percent, politikom sa platy znížia o 5 %. Maximálne môžu prísť o 15 % platu a to vtedy, keď deficit dosiahne viac ako sedem percent – tak to bolo napríklad v roku 2010.

Vďaka návrhu sa poslancom tiež znížilo odstupné. Poslanec dostane dvojmesačné odstupné, ak sedel v parlamente menej ako 5 rokov a ak v ňom sedel dlhšie, dostane pri odchode maximálne 3 platy.

Fakty v tabuľke:

Stiahnite si aj:

• Schválené znenie zákona, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov
• Pozmeňujúci návrh – platy
• Pozmeňujúci návrh – odstupné

Transparentnosť pri predaji majetku verejnoprávnych inštitúcií

• Do zákona sa mi podarilo presadiť verejnú súťaž, v ktorej si bude môcť štát vyberať z najlepších ponúk

Pozmeňujúcimi návrhmi som navrhol zrušiť absolútnu výnimku verejnoprávnych inštitúcií, obcí, VÚC a štátu pri nakladaní s akciami, cennými papiermi či dlhopismi, pretože podľa skoršej právnej úpravy bolo možné, aby s nimi inštitúcie obchodovali bez vyhlásenia verejnej súťaže, čo bola jasná diera v zákone umožňujúca netransparentnosť. Pozmeňujúci návrh sa nedotkol takých akcií či cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na burze, ale tých je na Slovensku veľmi málo.

Stiahnite si pozmeňujúce návrhy v paragrafovom znení:

• Majetok obcí
• Majetok štátu
• Majetok verejnoprávnych inštitúcií
• Majetok VÚC

Zníženie odmien pre starostov, primátorov a predsedov VÚC

• Podarilo sa mi tiež zrovnoprávniť ich odstupné s odstupným bežných občanov

Pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona, ktorým sa menil zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. som navrhol zmenu v udeľovaní odmien pre starostov, primátorov a predsedov VÚC a to ich obmedzením z niekdajších 50 percent na 20 percent priemerného platu za určité obdobie. Návrhom som tiež presadil rovnaké odstupné pre týchto volených predstaviteľov ako pre iných ľudí v Zákonníku práce, čo znamená, že pri odchode z funkcie už nemajú nárok na päť mesačných platov, ale len na dve mesačné mzdy.

Znenie pozmeňujúceho návrhu:

• Pozmeňujúci návrh k platom

Precíznejšie majetkové priznania sudcov

Ak by sme sa bežného človeka opýtali, čo považuje za najdôležitejšie vo vzťahu k súdnej moci, zrejme by spomenul slovo dôveryhodnosť. Tá sa, ako vieme, ťažko získava a ľahko stráca. Vzhľadom na fakt, že väčšina súdnych sporov končí nespokojnosťou polovice zo zúčastnených strán, je prirodzené, že súdy sa nikdy nebudú tešiť veľkej popularite. O to viac je preto potrebné dbať o dôveru, pretože jej nedostatok voči akémukoľvek štátnemu orgánu vytvára atmosféru, ktorá priamo vplýva na život každého človeka. O jej zvýšenie som sa snažil aj návrhom spresňujúcim majetkové priznania sudcov.

V spolupráci s ministerkou spravodlivosti L. Žitňanskou som minulý rok na decembrovej schôdzi podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Návrhom sa spresnilo, čo musí majetkové priznanie sudcu obsahovať, konkrétne údaje o dosiahnutých príjmoch v príslušnom roku a právnom dôvode nadobudnutia a cene:

• nehnuteľného majetku,
• každej hnuteľnej veci, majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 6 600 eur samostatne alebo ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur.

Súčasne sa do zákona zaviedla povinnosť predsedovi súdnej rady zabezpečiť každoročne do 30. júna zverejnenie takéhoto majetkového priznania za príslušný rok na internete. Tieto zmeny nadobudli účinnosť od 1. januára 2011. Som si istý, že väčšina sudcov nemá pred verejnosťou čo skrývať a s takouto zmenou nebudú mať problém.

Myslím si, že presné vymedzenie obsahu priznaní s lehotami pre ich zverejnenie by v štáte, v ktorom by bol na čele súdnej rady človek konajúci vo verejnom záujme, nebolo potrebné. U nás je to nevyhnutné preto, lebo to bol práve Š. Harabin, ktorý začal s ich zatajovaním, čo prinieslo dve negatíva.

Jednak nebola v zákone stanovená lehota pre ich zverejnenie, čo napríklad v roku 2010 viedlo k viac než osem mesačnému meškaniu priznaní za rok 2009 a keď sa už priznania zverejnili, nikto sa z nich nič nedozvedel, pretože pri ich čítaní najčastejšie našiel slová „bez zmeny”, v lepšom prípade slová „prírastok či úbytok” (vyskúšajte si na tejto stránke pozrieť majetkové priznania sudcov pôsobiacich v mieste vášho bydliska). Občanom, od ktorých pochádza aj súdna moc tak neboli poskytnuté relevantné informácie o majetku všetkých sudcov a verejná kontrola tak nemohla fungovať.

Hoci tento pozmeňujúci návrh patrí k tým menším, v kontexte celkových zmien, ktoré presadila pani ministerka Žitňanská aj on prispieva k tomu, aby sa súdnictvo otvorilo verejnej kontrole a aby sa tak vytvorili na Slovensku podmienky, v ktorých si justícia bude môcť vydobyť dôveryhodnejšie postavenie.

P.S. Ak by mi niekto chcel pripomenúť, že pre poslancov by malo platiť to isté, tak môžem len povedať, že súhlasím a na stránke politikaopen.sk zverejňujem majetkové priznanie, ktoré je rovnako detailné ako to, ktoré sme presadzovali u sudcov.

Viac verejnej kontroly

• Do novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám som presadil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktorými som rozšíril okruh zverejňovaných informácií a zvýšil tak aj podiel verejnej kontroly na transparentnom hospodárení s peniazmi daňových poplatníkov.

1. Explicitne sa do zákona uviedlo, že povinnosť zverejňovať zmluvy majú aj neštátne účelové fondy, ktoré pri svojej činnosti hospodária s finančnými prostriedkami získanými od štátu - to sa týka napríklad Recyklačného fondu či Študentského pôžićkového fondu. Keďže pri pôžićkach poskytovaných študentom ide o veľké množstvo zmlúv, presadil som, aby v zákone bola aspoň povinnosť zverejniť informáciu o ich uzatvorení a dostupným by sa tak stal jednoduchý zoznam uzatvorených zmlúv o pôžičke.
2. Zrušil som výnimku, ktorá umožňovala Správe štátnych hmotných rezerv (patrí k ostatným ústredným orgánom štátnej správy) zatajiť všetky zmluvy.
3. Povinne zverejňovanou zmluvou bude aj kolektívna zmluva uzatvorená medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľmi, ktorými sú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Medzi ne patria štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
4. Presadil som aj zmenu, vďaka ktorej už bankové tajomstvo nebude dôvodom na nezverejnenie informácií o verejných peniazoch a štátnom majetku. Občania sa tak budú môcť dostať k bankovým výpisom zo Štátnej pokladnice.

Stiahnite si aj:

• Pozmenujuci navrh infozakon