MÉDIÁ: Prečo študovať na kvalitnej škole

Nielen bonviváni hovorievali, že škola nie je všetko alebo talent diplom nepotrebuje. Zatiaľ čo dobré vzdelanie bolo v roku 1993 na ceste k úspechu podstatné pre zhruba tretinu ľudí, vlani ho za dôležité označili viac ako dve tretiny účastníkov prieskumu Slovenskej akadémie vied. Dobrá univerzita je zvyčajne „ťažká“. Ale dnes už existuje veľa dobrých dôvodov, prečo nehľadať iba ľahké cesty.

„Keď sa rozprávam so študentmi, ktorí ovládajú angličtinu (alebo iný jazyk) a robia rozhodnutie, čo a kam ísť študovať, kreslím im zvyčajne koláčový graf. Plný kruh sú všetky vysoké školy, ktoré majú k dispozícii. Sú medzi nimi skvelé i slabšie univerzity a zemepisne sa nachádzajú v Európe, Spojených štátoch, Kanade, Austrálii či na Novom Zélande. Len veľmi úzka časť grafu, nejaké jedno či dve percentá, sú školy na Slovensku a v Českej republike,“ hovorí manažér škôl C. S. Lewisa Daniel Bútora.

Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť neprotirečí, ale dopĺňa, že úroveň slovenských vysokých škôl je veľmi rôznorodá. Máme veľmi zlé, ale aj celkom dobré školy. „Vyjadrenia o zlej úrovni niekoho môžu urážať, lebo má pocit, že sa paušalizuje na jeho úkor. Sú odbory, ktoré sú medzinárodne porovnateľné – lekárske a veterinárne odbory, niektoré fakulty na umeleckých školách, potom sú to technické a prírodovedné odbory. Ale ani v týchto prípadoch sa často nedá hovoriť o celých fakultách, skôr o odboroch,“ hovorí M. Beblavý a upresňuje, že máme viac takých odborov, ktoré v svetovej alebo európskej konkurencii neobstoja, a preto je veľmi jednoduché nájsť v zahraničí lepšiu školu.

Na otázku, prečo je to tak, reagovala riaditeľka Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave Jana Klagová: „Pohľad na rebríček univerzít nevyznieva pre slovenské školy priaznivo. Rebríčky pritom nie sú výsledkom nejakej úvahy, hoci sú spochybňované.“

J. Klagová prízvukuje, že primárnym cieľom ich gymnázia nie je nasmerovať študentov na zahraničné školy. „Nie je to naša ambícia. My sme tu preto, aby sme im ukázali cesty k informáciám, aby mohli urobiť rozhodnutie, o ktorom budú sami presvedčení, že je správne. A aby všetci, čo cítia, že na to majú, boli zvedaví, aby hľadali na internete, prípadne zašli do Veľkej Británie, ktorá nie je nedostupná. Lepšie raz vidieť, ohmatať si atmosféru, porozprávať sa, ako len čítať,“ pripomína riaditeľka gymnázia.

Kvalifikované rozhodnutie

Je úplne v poriadku, ak si študenti zo všetkých možností, ktoré majú, vyberú školu v Bratislave, Prahe, Brne či Košiciach. „A je rovnako úplne v poriadku, ak si to namieria do Veľkej Británie, Írska, Rakúska, Virgínie či do Kalifornie. Niektorí budú chcieť zostať doma aj preto, aby si udržali svoje sociálne väzby, niektorí majú aj iné, neakademické projekty tam, kde žijú. Dôležité je, aby rozhodnutie, ktoré urobia, bolo dobrým rozhodnutím z hľadiska ich životných očakávaní a plánov,“ vysvetľuje D. Bútora.

Existuje niekoľko dôvodov na výber zahraničnej univerzity. „Sú dve základné motivácie. Jedna súvisí s odborom štúdia, ambíciou naučiť sa viac a lepšie. Druhou je túžba vycestovať, zažiť niečo nové, vyskúšať si iný systém. To nemusí hneď znamenať nespokojnosť s domácimi podmienkami. Napokon, mobilita existuje aj medzi kanadskými a americkými školami alebo medzi švédskymi a dánskymi,“ vysvetľuje M. Beblavý a pripomína vlastnú skúsenosť. „U mňa to bola kombinácia. Nerád žijem dlho v zahraničí, lepšie mi je doma. Nikdy som nebol ‚vonku‘ na dlhšie ako rok. Zaujímali ma však spoločenské vedy, v ktorých sú slovenské školy slabšie. Prihlásil som sa na ekonomickú univerzitu, ale s vedomím, že chcem ekonómiu študovať najmä inde. Získal som štipendium na Brandeis University v Bostone, doštudoval som na St. Andrews University v Škótsku, kde som si potom urobil aj doktorát,“ hovorí.

Aj D. Bútora má osobnú skúsenosť. „Dráha môjho syna Františka na americkú univerzitu bola asi najviac ovplyvnená rodinným zázemím, môj brat Ivan vyštudoval Princeton, na tej istej škole môj otec Martin strávil ročný pobyt a sám tam prednášal, ja som bol pár mesiacov na Stanforde. František sa najskôr hlásil a bol prijatý na Yale, potom ešte vyskúšal Harvard, na ktorom nakoniec aj študuje. Povedané stručne: lepšie to už nemôže byť,“ hovorí spokojný otec.

Rozdiel v ľuďoch

V čom je napríklad americká univerzita lepšia alebo iná ako slovenské školy? Kľúčové sú peniaze, ľudia a procesy. „Na peniaze sa ľahko vyhovára, lebo ich nikdy nie je nazvyš. Fungujú však aj veľmi objektívne. Keď som koncom deväťdesiatych rokov bol na Brandeis University v Bostone, čo je dobrá škola z Top 50, ale nie špičková, ako Harvard alebo MIT, tak jej rozpočet na rok bol rovnaký ako rozpočet celého slovenského vysokého školstva,“ vysvetľuje M. Beblavý.

Najväčším rozdielom a problémom sú ľudia. „Ak chce niekto získať dobré biznis vzdelanie, na Slovensku sa mu to, žiaľ, nepodarí. Zmenilo by sa to, keby existoval odbor, ktorý by viedli manažéri rangu Gabriela Eichlera alebo Tomáša Spurného,“ uvažuje M. Beblavý.

Rovnako závažný okruh tvoria procesy a manažment. Z tých istých peňazí a ľudí sa dá často vyťažiť viac. Záleží na tom, ako sú nastavené motivácie, ako funguje aparát. Ak sú tieto dve veci nastavené správne, tak škola môže získavať ďalšie peniaze cez granty, výskumné úlohy. Aparát musí byť funkčný najmä v tom, aby reagoval a vyhľadával podnety.

V zásade platí, že kvalita sa nedá vynútiť zvonka, veľmi často ju najviac ovplyvňujú vzťahy vnútri. „Dobrým musí systém pomáhať a zlých naopak vytláčať. Funguje to, ak sa ľudia hodnotia podľa výsledku, a nie podľa toho, kto koho pozná,“ uzatvára M. Beblavý.

Zdroj: PROFIT, Eduard Žitňanský, Saša Pribišová